Klienti si sami varia, starajú sa o záhradu aj hospodárske zvieratá.
KOŠ. Matilda, Erika a Tibor sú z rôznych kútov Slovenska. Ich cesty sa napriek tomu stretli. Spojila ich závislosť, či skôr boj so závislosťami.
Viackrát sa z nich liečili, viackrát sa už vracali do bežného života. Abstinovať dlho nevydržali. Dostali však novú šancu. Snažia sa urobiť všetko pre to, aby zvládli žiť bez závislosti, dokázali prekonávať prekážky, uplatnili sa v spoločnosti a v niektorých prípadoch aj našli cestu k najbližším.
Zisťujú, v čom sú dobrí
Trojica sa stretla v Koši, v resocializačnom zariadení Provital. Slúži na doliečovanie po detoxikácii v nemocnici či po dlhodobom liečení.
„Prichádzajú k nám, aby sa prinavrátili do spoločnosti,“ hovorí psychologička Eva Kubíková a pokračuje: „Naše zariadenie zdôrazňuje ľudskosť a individuálny prístup. Rešpektujeme každého klienta, vnímame ho ako osobnosť, akceptujeme, v akej fáze doživotnej abstinencie sa nachádza.“
Pobyt v Provitale je postavený na pracovnej terapii. Klienti pri robote získavajú nové skúsenosti, hľadajú, čo ich baví, v čom sú dobrí, kde majú skrytý potenciál. Provital je ich dočasný domov. Preto sa musia postarať o záhradu, kuchyňu, hospodárske zvieratá, zveľaďujú si prostredie, v ktorom žijú, venujú sa ručným prácam.
Všetko, čo robia, by im malo približovať domácnosť, rodinný život. Do veľkej rodiny sa však nepočítajú len ľudia bojujúci so závislosťami, ale aj personál zariadenia. Kubíková zdôrazňuje, že „ku klientom sa snažíme byť čo najbližšie. Nechceme ich dirigovať, hovoriť im, čo môžu, čo nie. Preferujeme skôr partnerstvo. Dôležitá je tiež dobrovoľnosť. Chceme, aby všetko robili z vlastného presvedčenia, aby to nebolo nútené.“
Nevie piť s mierou
Nielen prácou je však naplnený život obyvateľov Provitalu. Každý deň ráno a večer sa stretávajú na takzvanej komunite, kde sa porozprávajú, ako sa im darí, čo majú nové, čo ich trápi. Psychologička sa s nimi stretáva aj v skupinách a rieši problémy, ktoré prináša život v komunite. Je podľa nej dobré pre ich budúcnosť, keď prežijú niektoré situácie, problémy a konflikty, keď si vyskúšajú, ako ich vedia zvládnuť.
Klienti majú aj dostatok voľného času. Vtedy hrajú spoločenské hry, sledujú televíziu, chodia do posilňovne, v lete hrajú vonku stolný tenis.
V tomto období už pripravujú vianočný program. Tvoria scénky, učia sa pesničky a básničky, pripravujú živý betlehem a zo zvyškov už vyrobili viacero vianočných ozdôb.
Vianočná nálada už teda vládne aj v tejto komunite. Vyvrcholí počas Štedrého dňa. Niektorí ho prežijú v Provitale, ďalší doma so svojimi blízkymi.
Matilda v Provitale rada pečie a pracuje v záhrade.
Päťdesiatpäťročná Matilda z dediny neďaleko Prievidze bude Vianoce oslavovať v zariadení, v ktorom sa snaží dostať zo závislosti od alkoholu. A nebude to prvý raz.
„Vianoce v Provitale sú veľmi pekné. Iné ako doma, ale aj tu sú rodinné, s príjemnou atmosférou a tradičnými jedlami,“ usmieva sa Matilda, ktorá v zariadení rada pracuje v záhrade, ale aj v kuchyni.
Absolvovala už tri liečenia. Alkoholu však opakovane nedokázala odolať. Priznáva, že nevie piť s mierou, príležitostne. „Stačilo, aby som si dala jeden či dva poháriky a už sa to rozbehlo,“ zamyslene konštatuje Matilda. Po poslednej recidíve cíti, že „už by som to zvládla. Viem, že mi to nerobí dobre.“
Doma je len doma
Na Vianoce v Provitale sa teší aj 24-ročný Tibor, ktorý pochádza od Šale. V Koši je už po druhý raz, vie, čo ho na Štedrý deň čaká.
„Také krásne Vianoce, ako som zažil v Provitale, som nikde inde nezažil. Ani doma,“ prekvapuje Tibor. Vysvetľuje, že rodina sa od neho odvrátila, v telefonickom kontakte je len s mamou.
Mladému mužovi ničil život pervitín. So závislosťou však bojuje statočne, cíti sa silnejší ako kedysi. Verí si, že dokáže abstinovať, aj keď vie, že ľahké to nebude. Čaká ho ťažká skúška, keď si pôjde do väzenia odsedieť trest.
Pre 29-ročnú Eriku zo Záhoria boli vlaňajšie Vianoce v Provitale prvé v živote, ktoré neprežila doma.
„Mám skvelé rodinné zázemie. Všetci moji blízki ma podporujú, stoja pri mne, takže mi počas vlaňajších Vianoc veľmi chýbali. Najviac moja sedemročná dcérka. Aj som si poplakala,“ povedala tentoraz už s úsmevom Erika. K jej dobrej nálade prispieva fakt, že tohtoročné sviatky prežije s rodinou. Aj keď podľa nej „Štedrý deň v Provitale bol skvelý, doma je len doma.“
K drogám sa Erika dostala ešte pred tehotenstvom. Na čas sa ich vzdala, no už ako matka začala brať heroín. V súčasnosti abstinuje.
„Chute už nemám, lebo som vnútorne presvedčená, že nechcem drogu. Ešte psychicky sa dávam dohromady,“ nehanbí sa priznať Erika.
Silvester je rizikový
Tí, ktorí na Vianoce odídu z Koša domov, sa do Provitalu vrátia zväčša už na Silvestra.
„Je to rizikový deň, všade sa oslavuje, šampanské a iný alkohol tečie prúdom. Naši klienti silvestrovský večer prežijú zväčša pred televíznou obrazovkou, idú sa pozrieť na ohňostroj a aj sami odpália nejakú zábavnú pyrotechniku,“ priblížila atmosféru posledného dňa roka v Provitale psychologička.
A čo si abstinujúci závislí želajú do roku 2013? „Nemám asi žiadne prianie,“ zamyslel sa Tibor. Po chvíľke dodal: „Možno lepšie vzťahy s rodinou.“
Matilda z hornej Nitry túži len po pevnom zdraví. Erika by si okrem zdravia želala tiež šťastie. A ešte čosi: „Aby som mala veľa síl do abstinencie.“
Resocializačné zariadenie Provital v Koši
Už niekoľko rokov prichádzajú do resocializačného zariadenia Provital v Koši ľudia, ktorí sa snažia dostať zo závislosti na alkohole, heroíne, pervitíne, liekoch, ale už aj na hrách. Klienti prichádzajú do centra v Koši po dovŕšení plnoletosti v rôznom veku. Sú z takmer všetkých kútov Slovenska a rozličných sociálnych prostredí.
Optimálny pobyt v Provitale by mal trvať asi rok a pol. Nikoho však ani po tomto čase nepošlú preč, ak sa ešte necíti dostatočne pripravený na návrat do života. Niektorí, naopak, odchádzajú už po pol roku, keď sú presvedčení, že svoju závislosť vedia zvládnuť.
Nie je nič výnimočné, keď sa po čase klienti do Provitalu vrátia. „Neberieme to ako tragédiu, každý si zaslúži novú šancu,“ povedala psychologička Eva Kubíková.
(mak)
