MALINOVÁ. Pri Malinovej bolo niekoľko storočí jedno z najväčších ryžovísk zlata na Slovensku. O existencii tohto slovenského klondajku svedčia dodnes takzvané kamenné moria, pozostatky po ryžovaní zlata z naplavenín potoka Chvojnica, vyvierajúceho v Strážovských vrchoch.
„Kamenné moria sú umelo vytvorené plošiny, kopce a valy kameňov, z eróziou obrúsených okruhliakov. Hrúbka sloja, podľa súčasných prierezových odvalov, predstavuje od päť do dvanásť metrov, informuje starostka obce Mária Luprichová.
Ich rozloha je viac než desať štvorcových kilometrov. Nie je vylúčené, že prvými zlatokopmi tam boli Kelti. Ale skutočnosť, že zlato sa v týchto priestoroch dobývalo ryžovaním, je písomne overené, až od prvej tretiny 14. storočia. Bolo to obdobie osídľovania tejto časti hornej Nitry nemeckými osadníkmi, ktorých povolal kráľ Karol Róbert práve preto, aby rozvíjali ťažbu drahých kovov. Aj preto sa Malinová voľakedy volala po nemecky - Cach.
„Pri ryžovaní našlo prácu mnoho obyvateľov obce a dodnes túto časť volajú Roboty,“ konštatuje starostka.
Objavili štôlne
V súčasnosti sú kamenné moria z časti zarastené náletovými drevinami. Rastú tam prevažne, borovice, buky, javory, brezy, aj lieskové kríky, ale v poslednom období je to aj bohaté hubárske teritórium. Stále však možno vidieť, kadiaľ privádzali k ryžoviskám vodu.
Ťažba zlata prebiehala nielen odkrývaním, ale aj podzemným spôsobom. V okolí obce alebo aj priamo v nej, bolo v minulosti údajne až 120 šácht a štôlní, vystužených drevom.
Malinovčan, bývalý baník v uhoľných baniach Ján Belák, má skúsenosť, tak ako mnohí iní v obci, že pri kopaní studne vo svojom dvore, v hĺbke asi sedem metrov, narazil práve na takúto štôlňu. Bola z veľkej časti zaplavená vodou, ale drevo bolo ako čerstvé. Studňu potom vykopal o niekoľko metrov ďalej.
Využili piesok aj kamene
Z historických prameňov je známe, že ťažba a ryžovanie zlata medzi obcami Malinová a Chvojnica prebiehala do 18. storočia. Odborníci vypočítali, že z ryžoviska mohli dovedna získať necelé dve tony rýdzeho zlata. Počas zlatého obdobia však museli väčšinou ručne, alebo pomocou konskej sily a tiež vody premiestniť až dvanásť miliónov kubických metrov kameňa a piesku.
Kamene vŕšili v okolí ťažby, ale piesok voda odplavila. Pod obcou potom vznikli veľké ložiská piesku. Ten priemyselne ťažili do konca osemdesiatych rokov minulého storočia a využíval sa napríklad pri výstavbe sídlisk v neďalekej Prievidzi.
Aj kamene poslúžili ako výborný stavebný materiál. Množstvo okruhliakov skončilo v základoch domov, plotov, alebo nimi vykladali cesty a dvory. Vyrovnávali nimi aj rôzne nerovnosti v teréne, zavážali zeminou a tak pri obci vznikli aj rozsiahle pasienky.
„Rovnako veľké renesančné námestie v susednom Nitrianskom Pravne, v minulosti hospodárske centrum karpatských Nemcov, bolo vyložené kameňmi z kamenných morí. V tomto roku prebiehala komplexná rekonštrukcia námestia a časť chodníkov upravili do pôvodného stavu,“ povedal Belák.
Je rád, že na banícke tradície v obci nezabúdajú. V malom múzeu na obecnom úrade uchovávajú napríklad staré banícke náradie, kliny, krompáče, motyky, po starom grace, ktoré sa našli pri rôznych výkopových prácach. Ale kamenné moria, ktoré sú raritou v rámci Slovenska, pomôže zviditeľniť náučný turistický chodník, ktorý dokončili pred mesiacom. Vedie okolo kamenných morí a na paneloch približuje históriu zlatého baníctva v Malinovej.
