Staré príslovie o peniazoch ležiacich na ulici, ktoré treba len zodvihnúť, sa stalo skutočnosťou pre starších manželov z Prievidze, kráčajúcich 26. októbra po Duklianskej ulici. Na chodníku uvideli bankovky v hodnote 100 a 50 eur, ktoré vyzerali, akoby práve vyšli z tlačiarne. Prvý pohľad a dotyk však ukázal, že išlo o pravé peniaze, ktoré nikde na okolí nemali majiteľa.
Kto z nás by po niečom takom netúžil v čase, keď sa blížia sviatky a každé euro navyše by bolo vítanou pomocou? To však nebol prípad nálezcov, ktorí ani na okamih neváhali a hotovosť okamžite priniesli na mestskú políciu. Operačný dôstojník najprv nechcel veriť svojim ušiam a očiam. Realita ho napokon presvedčila a nájdené peniaze sa stali ďalšou položkou v rubrike strát a nálezov. To je prvá časť príbehu stratených a nájdených bankoviek.
Zverejnenie nálezu v médiách, samozrejme bez detailov, ktoré mohol vedieť iba ich majiteľ, najprv neviedlo k žiadnemu výsledku. Až po troch týždňoch čítala obyvateľka mesta v jednom periodiku, že niekto našiel a odovzdal hotovosť, s ktorou sa jej rodina už nadobro rozlúčila.
Nádej umiera posledná a v tomto prípade sa stále teší zo života, pretože k strate a nálezu pribudlo do kolónky „odovzdanie“ meno majiteľa peňazí. Tie mu vypadli z vrecka kabáta po tom, ako odtiaľ na ulici vyberal zvoniaci telefón, ktorým mu manželka dala posledné inštrukcie k nákupu.
Čo dodať na záver? Rozprávka so šťastným koncom? Nie, je to malý príbeh obyčajných, poctivých ľudí, ktorí urobili len to, čo celý život považovali za správne. V čase, keď sa niektorí ľudia nezastavia pred rafinovanosťou, násilím či brutalitou, aby sa zmocnili cudzieho majetku, je ich príklad nádejou, že veriť, dúfať a dôverovať sa stále oplatí.
Autor: Vít Zajac
