PRIEVIDZA. Tak ako v minulosti, aj tento rok na začiatku zimy prievidzskí mestskí policajti a pracovníčky sociálneho oddelenia mestského úradu navštívili bezdomovcov na miestach, kde sa najčastejšie zdržujú.
Odovzdali im letáky, na ktorých mali základné informácie o možnostiach, ktoré sú pre nich vytvorené. Vysvetľovali im, kde môžu prenocovať a najesť sa, pýtali sa ich, či majú nejaké problémy, s čím potrebujú pomôcť. V mnohých prípadoch však zostáva takáto ponúkaná pomoc bez odozvy.
„Pomôcť sa dá len tomu, kto o pomoc stojí,“ zhrnula úsilie pracovníkov mesta vedúca sociálneho oddelenia na Mestskom úrade v Prievidzi Jana Králová.
Radšej ulica ako útulok
Skupinka bezdomovcov v chladné predpoludnie už tradične postávala pred jedným zo supermarketov. Letáky s informáciami si od mestských policajtov zobrali. Jeden z nich sa posťažoval, že nedostáva peniaze, pretože nemá občiansky preukaz. Pracovníčky mesta mu okamžite vysvetlili, čo má urobiť, kam má prísť, kde mu pomôžu. Či si doklad skutočne príde vybaviť, je však otázne.
Dôvodov, prečo bezdomovci radšej prespávajú na ulici, ako napríklad v útulku, majú veľa.
„Nepáčia sa mi pravidlá, ktoré sú v nocľahárni. Človek tam musí byť načas, je tam veľa cudzích ľudí, vraj sa aj hádajú,“ povedal 42-ročný Igor, ktorý občas zájde na polievku do charity. Dúfa, že Vianoce prežije u sestry.
Aj 46-ročný Kamil sa chodí niekedy najesť do Charity – domu sv. Vincenta, ktorá je na Košovskej ceste v Prievidzi. O prenocovanie v teple však už záujem nemá. „Ráno aj tak musíme odísť, tak som radšej vonku,“ priznal Kamil.
Edo má 41 rokov a posťažoval sa, že nedostáva žiadne sociálne dávky. Odkázaný je na to, čo dostane od iných. „Nemám peniaze na útulok. Radšej prespávam v stavbe, v ktorej sú aj ďalší bezdomovci. Alebo sedím v teple na lavičke v obchode,“ dodal premrznutý Edo.
Medzi plesnivými stenami
Schátralú stavbu, ktorú spomenul Edo, navštívili aj mestskí policajti s pracovníkmi z mestského úradu. V jednej z miestnosti objavili trojicu bezdomovcov. Jeden muž a mladá žena okamžite odišli.
V miestnosti s plesnivými stenami bola zima, mladý bezdomovec sa hrial pod viacerými prikrývkami. Na provizórnom stole boli rôzne špinavé nádoby na jedlo, ale aj tranzistor. Na jednej zo stien bol krížik a soška Panny Márie, na ďalšej zas fotografie nahých žien.
Aj v takýchto podmienkach žijú prievidzskí bezdomovci.
Vít Zajac z prievidzskej mestskej polície zdôraznil, že vždy počas zimy hliadky pozorne sledujú ľudí bez domova, všímajú si, či nie sú podchladení alebo vyčerpaní.
„Už neraz sme ich na poslednú chvíľu zachránili, keď sme im zabezpečili odvoz do nemocnice,“ poznamenal Zajac.
Priznal, že s bezdomovcami majú v meste dosť starostí, hlavne keď obťažujú ľudí a žobrú od nich peniaze. Na pokuty títo ľudia nemajú a napomenutie vo väčšine prípadov dlho účinné nie je.
V Prievidzi v súčasnosti žije od sto do stodesať bezdomovcov. Ich počet sa však presne zistiť nedá, pretože často migrujú.
Symbolické ceny
Služby, ktoré poskytuje charita alebo mesto cez svoj útulok, využívajú bezdomovci veľmi sporadicky. Dôvodov je viacero. V prípade nocľahárne platí, že by nemali byť pod vplyvom alkoholu, čo mnohí nespĺňajú. Neraz sa stalo, že už prichýlili aj podnapitých, ak sa správali slušne.
„Niektorým chýbajú občianske preukazy. Na to, aby ich znovu získali, potrebujú rodný list, a to je u niektorých problém. Ak nemajú základné doklady, nemôžu dostávať ani dávku v hmotnej núdzi, ktorá je 62,50 eura,“ vysvetlila Králová.
Niektorí bezdomovci tvrdia, že služby charity či útulku sú pre nich drahé. Podľa hovorcu mesta Michala Ďurejeho sú to však len symbolické ceny, „za teplé jedlo, hygienu a prenocovanie zaplatia od 80 centov až do 1,60 eura.“
Vedúca sociálneho oddelenia na Mestskom úrade v Prievidzi Jana Králová vysvetľuje jednému z bezdomovcov, ako a kde si môže vybaviť nový občiansky preukaz.
