DIVIACKA NOVÁ VES. Člen Adventura klubu Dolné Vestenice, horolezec a dobrodruh Stanislav Beseda z Diviackej Novej Vsi toho zažil počas tohtoročnej alpskej výpravy neúrekom: výstup na „Dvojičky“, traverz hrebeňom popod horu Breithorn i núdzový nocľah v priestoroch lanovky.
Odmalička v horách
„Hory mám rád už od detstva, ako malého ma brával otec do lesa na poľovačku, či len tak na prechádzku. Po vojenčine som sa dal dohromady s partiou cyklistov od nás z Rudnianskej doliny, vďaka tomu som spoznal veľkú časť Slovenska. S rastúcim počtom áut som akosi od cyklistiky začal bočiť a keď som mal 27, vrátil som sa opäť k horám,“ povedal o svojich začiatkoch Stanislav Beseda.
Motiváciu ísť ďalej a vyššie v ňom prebudil Juraj Kyselica, s ktorým po prvýkrát nazrel do sveta vysokých hôr. Od pešej turistiky sa postupne dostal k počiatkom lezenia, kde získal základy pod dohľadom Alexandra Hanusku. Neskôr absolvoval kurz základov vysokohorskej turistiky s Augustínom Machatom, legendou slovenskej vysokohorskej turistiky. Nasledoval kurz cvičiteľa a napokon aj inštruktora vysokohorskej turistiky.
Prvou alpskou trofejou Grossglockner
V roku 2004 získal Stanislav Beseda prvú zahraničnú skúsenosť – za svoju premiéru si nevybral nič iné, ako najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner (3 798 m n. m.). V tom istom roku stál na 5 642 m vysokom neaktívnom vulkáne Elbruse v ruskom Kaukaze.
V roku 2009 pokoril ďalšiu národnú dominantu - najvyšší vrchol Švajčiarska Dufourspitze (4 634 m n. m.).
Pred dvomi rokmi zdolal vo Švajčiarsku mekku alpinizmu, siedmy najvyšší alpský vrchol Matterhorn s výškou 4478 m.
Hektické dobrodružstvo
Na tohtoročné alpské dobrodružstvo sa dal nahovoriť podľa vlastných slov „narýchlo“.
„Paľo Senai mi telefonoval v piatok, že v stredu sa ide do Álp. Po krátkom zvážení za a proti som na túto ponuku kývol. Vôbec celý priebeh nášho výletu bol hektický,“ pokračoval Beseda.
Po príchode do Zermattu sa lanovkou dopravili na Malý Matterhorn (3 883 m n.m.), následne vyrazili po ľadovcovom pláte popod hrebeň Breithornu (4 164 m n.m.) do bivaku Rosi (3 700 m n.m.) – bivakom v tomto prípade bola búda s pričňami ukotvená na skalnom rebre.
Na druhý deň si trojčlenná minivýprava zo Slovenska „vychutnala“ Dvojičky – dvojicu vrcholov Castor (4 228 m n.m.) a Pollux (4 092 m n.m.).
„Výstup na Castor komplikoval hlavne silný vietor, technicky inak náročný nebol, istenie lanom nebolo potrebné. To ale neznamená, že pri nesprávnom kroku človek nemusí dopadnúť najlepšie. Po zostupe sme mali dostatok času a tak sme sa rozhodli pre Polux - nie však tradičnou výstupovou cestou, no skalným rebrom, čo je už mixové lezenie tretieho stupňa náročnosti,“ popísal horolezec prvý deň v zajatí alpského snehu, ľadovcov a skál.
"Die Zwillinge" - vrcholy Pollux a Castor. Foto: WIKIPEDIA.ORG
Nedobrovoľný nocľah v lanovke
Ďalšou „obeťou“ slovenských skialpinistov sa mal stať Lyskamm (4 527 m n.m.) – ľadovcový dvojvrchol na hraniciach Talianska a Švajčiarska, ktorý je súčasťou hlavného hrebeňa Penninských Álp. Medzi horolezcami sa mu hovorí „Ľudožrút“.
„Ráno pred výstupom bolo nepriaznivé počasie, fúkal vietor, snežilo a viditeľnosť bola 15–20 metrov. Rozhodli sme sa odložiť výstup a počkať hodinku-dve. Počasie sa však nelepšilo a nám došlo, že kvôli prestoju bude problém vrátiť sa vôbec včas nazad na lanovku,“ povedal Stanislav Beseda.
Počasie sa napokon umúdrilo, naši horolezci v časovej tiesni zvolili variant pretraverzovania hrebeňa nad bivakom. Postupne zdolali tri vrcholy Rocia Nera (4 075 m n.m.), Gendram (4 106 m n.m.) a alpinistickú „lahôdku“ Breithornzwillinge (4 139 m n.m.).
„Rocia Nera je jedna z ľahších štvortisícoviek, rovnako bez problémov sme zvládli traverz na Gendram. Breithornzwillinge sú skutočnou lahôdkou – ide o komplikovaný hrebeň s miestami so šírkou nášľapu iba desať centimetrov, pod vami z jednej strany v hlbočine Taliansko, z druhej Švajčiarsko,“ vrátil sa k netradičnej ceste do bivaku.
Lanovku však už nestihli - slovenskí horolezci na stanicu dorazili v sobotu večer, keď už tri hodiny nepremávala.
„Núdzovo sme prenocovali v priestoroch lanovky a dolu sme šli ráno prvou lanovkou. Domov sme dorazili v nedeľu pred polnocou, do denného stereotypu som sa vrátil s krásnymi spomienkami na pár úžasných dní strávených z zajatí snehu, ľadovcov, skál a ľudí s podobnou krvnou skupinou“ dodal vášnivý milovník hôr.
