Varenie lekváru trvalo kedysi celý deň a zapájala sa do neho celá rodina.
PRIEVIDZA. Každé ročné obdobie má svoje špecifiká. V minulosti sa prenášali do zvykov a tradícii, predovšetkým na dedinách.
Jeseň bola aj kedysi charakteristická predovšetkým zberom úrody a jej spracovávaním. „Na hornej Nitre bolo typické kopanie, či vyorávanie zemiakov,“ hovorí riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová a pokračuje: „Zaujímavé bolo tým, že si pri tejto práci ľudia pomáhali. Ak niekto zberal zemiaky, prišli mu pomôcť susedia, známi. V obciach sa takáto vzájomná výpomoc zachovala dodnes, no už menšej miere ako kedysi.“
Veslo na lekvár
Vo veľkom sa aj v minulosti na jeseň spracovávalo ovocie. Náš región bol známy hlavne varením lekváru, pretože sa v tejto oblasti výborne darilo slivkám. Varenie lekváru bolo veľkou rodinnou záležitosťou, podobne ako napríklad zabíjačka.
„Zišla sa celá rodina, pomôcť prišli aj susedia. Slivky sa museli najskôr štiepať, teda odkvôstkovať. V kotle sa potom rozvarili a vznikla tzv. brečka. Tá sa postupne, pomaličky varila na lekvár. Trvalo to celý deň, od rána až do večera. Varilo sa v špeciálnom medenom kotlíku, pričom sa neraz na tento účel požičiaval z domu do domu. Patrilo k nemu aj takzvané veslo, teda zariadenie na miešanie lekváru, aby sa neprivaril o dno. Ešte v 60-tych rokoch minulého storočia sa takto lekvár na hornej Nitre vo veľkom varil,“ zdôraznila Géczyová.
Sladká dobrota sa počas zimy využívala na perky, do koláčov či na obľúbené slíže s makom a lekvárom.
Zo sliviek sa, samozrejme, pálila aj slivovica. Okrem toho sa slivky aj sušili. Keď ženy dopiekli chlieb, dali ich na chvíľu do pece, aby zmäkli a potom ich už sušili na slnku. Podobne sa vo veľkom sušili aj jablká a hrušky. Naši predkovia takto upravené ovocie volali štiepky.
Lúskanie fazule
Práce počas jesene bolo neúrekom. Vylupovala sa kukurica, viazala sa a vešala na žŕdky, aby uschla. Géczyová pripomína aj lúskanie fazule.
„Ženy to robili ručne, no pokiaľ bolo fazule veľmi veľa, mlátila sa cepmi v humne ako žito.“
Zberalo sa ovocie zo záhrad, pričom pestovatelia z vestenickej doliny ho vo veľkom vozili predávať do celého Uhorska. Ani plody rastúce vo voľnej prírode neostali nepovšimnuté. Ľudia zberali šípky, drienky a varili z nich lekvár alebo z trniek víno.
„V jeseni sa zberali posledné sená, uskladňovala sa slama, zvyšky z kukurice sa spracovávali na krmivo. Naši predkovia jednoducho všetko využili a spracovali. Správali sa, ako by sme dnes povedali, ekologicky,“ dodala Géczyová.
