NITRIANSKE PRAVNO. Približne v polovici decembra začne platiť nový cestovný poriadok železníc. Chýbať v ňom už budú spoje z Prievidze do Nitrianskeho Pravna.
Parnú lokomotívu "napojili" vodou pravnianski hasiči
Pozrite si fotogalériu >>
Železnice osobnú dopravu na tejto trati vyhodnotili ako neefektívnu. V ôsmich spojoch sa denne prepravuje priemerne 384 cestujúcich, v jednom vlaku je to 77 ľudí. Náklady na prevádzku trate za rok predstavujú viac ako 19-tisíc eur.
Napriek týmto číslam je samospráva v Nitrianskom Pravne presvedčená, že úsek nebolo potrebné rušiť.
Rozlúčka so slzami
„Tridsaťšesť rokov som pracovala na železnici, z nich tridsaťdva na stanici v Nitrianskom Pravne. Je mi veľmi ľúto, že vlaky už do tejto obce jazdiť nebudú,“ so slzami v očiach povedala Mária Šmýkalová, ktorá sa spolu s ďalšími stovkami ľudí prišla rozlúčiť so železnicou v Nitrianskom Pravne.
Dôchodkyňa využíva železnicu dodnes a tvrdí, že ak by bol cestovný poriadok na trati Prievidza - Pravno lepšie zostavený, cestujúcich by bolo viac.
„Kedysi boli ľudia zvyknutí na vlak z Pravna o pol deviatej ráno a hojne ním jazdili. Podobných dobrých spojov bolo viac,“ dodala bývalá železničiarka.
Pri príležitosti rozlúčky so železnicou premávala po trati z Prievidze do Pravna vlaková súprava, ktorú ťahala parná lokomotíva Ušatá. Na stanici v Pravne hrala dychovka, vystupovali deti a v čakárni stanice bola výstava historických fotografií, ale aj kreslených vtipov Ľubomíra Nikolínyho.
„Moje obrázky sú venované rušeniu vlakov do Pravna. Aspoň takýmto spôsobom som chcel odľahčiť tento problém a možno trochu nastaviť zrkadlo tým, ktorí sa o koniec trate postarali,“ povedal amatérsky výtvarník, ktorý žije v centre sociálnych služieb na Bôriku a na svojom konte má už sedem výstav.
Starosta je optimista
Do Pravna prišli aj ľudia z okolitých obcí či Prievidze. Katarína Tisajová je z Poruby a kedysi aj ona využívala vlaky smerujúce z Prievidze do Nitrianskeho Pravna.
„Už ako dieťa som cestovala vlakom z Prievidze do Nedožier a odtiaľ ďalej autobusom do Poruby. Keď však prípoje zrušili, cestovanie vlakom už pre nás nebolo výhodné. To je asi najväčší problém, prečo tak málo ľudí cestuje po tejto trati. Chýbajú im prípoje,“ konštatovala Tisajová.
Za pravdu jej dáva aj starosta Nitrianskeho Pravna Jozef Balčirák, ktorý s kompetentnými viackrát rokoval a snažil sa trať zachrániť.
„Navrhovali sme vytvorenie systému integrovanej dopravy, to znamená, že by z pravnianskej stanice jazdili od vlakov autobusy do okolitých dedín. Využívali by ich aj Pravňania, ktorí bývajú ďalej od stanice a aj preto vlakové spoje nevyužívajú. Železnice a autobusový prepravca však nenašli spoločnú reč. Keby sa spojili, odľahčil by sa cestný ťah smerom na Pravno,“ vysvetlil starosta.
Zdôraznil, že je optimista a verí v obnovenie trate. Nádej mu dáva skúsenosť z minulosti, keď už osobné vlaky do Pravna nejazdili, no po troch rokoch ich obnovili.
„Dôležité však bude, aby kompetentní uvažovali nad zefektívnením dopravy,“ dodal Balčirák.
Z HISTÓRIE
Železničnú trať z Prievidze do Nitrianskeho Pravna budovali v rokoch 1908 a 1909. Prvý parný vlak po nej prešiel 31. októbra 1909.
Jedenásťkilometrovým úsekom to však podľa pôvodných plánov končiť nemalo. Uvažovalo sa s predĺžením trate do Kláštora pod Znievom a napojenie na turčiansku a rajeckú železnicu. Pre vysoké náklady, náročný terén a neskôr aj pre rýchly rozvoj automobilovej dopravy sa od týchto zámerov upustilo.
(mak)
