DLH NA OBYVATEĽA V ROKU 2011 V OBCIACH A MESTÁCH OKRESU
1. Dlžín – 0 eur (184 obyvateľov)
2. Chvojnica – 0 eur (258)
3. Pravenec – 0 eur (1256)
4. Kľačno – 0 eur (1127)
5. Horné Vestenice – 0 eur (616)
6. Rudnianska Lehota – 0 eur (731)
7. Seč – 0 eur (390)
8. Šútovce – 0 eur (428)
9. Valaská Belá – 0 eur (2217)
10. Malinová – 0 eur (890)
11. Nevidzany – 0 eur (296)
12. Kocurany – 0 eur (468)
13. Horná Ves – 0 eur (1550)
14. Kamenec pod Vtáčnikom – 1 euro (1835)
15. Poluvsie – 1 euro (582)
16. Liešťany – 1 euro (1231)
17. Koš – 15 eur (1173)
18. Kostolná Ves – 17 eur (487)
19. Bystričany – 17 eur (1862)
20. Temeš – 18 eur (258)
21. Podhradie – 19 eur (321)
22. Čereňany – 24 eur (1748)
23. Chrenovec-Brusno – 32 eur (1380)
24. Radobica – 33 eur (535)
25. Nedožery-Brezany – 34 eur (2091)
26. Zemianske Kostoľany – 36 eur (1687)
27. Ráztočno – 37 eur (1276)
28. Kanianka – 65 eur (4145)
29. Diviaky nad Nitricou – 70 eur (1783)
30. Lazany – 80 eur (1640)
31. Veľká Čausa – 86 eur (470)
32. Sebedražie – 86 eur (1737)
33. Diviacka Nová Ves – 101 eur (1772)
34. Dolné Vestenice – 101 eur (2635)
35. Nitrianske Sučany – 103 eur(1223)
36. Jalovec – 110 eur (592)
37. Lipník – 111 eur (468)
38. Bojnice – 113 eur (4905)
39. Malá Čausa – 130 eur (665)
40. Poruba – 131 eur (1315)
41. Cigeľ – 150 eur (1185)
42. Handlová – 152 eur (17620)
43. Nitrica – 159 eur (1241)
44. Prievidza – 162 eur (49994)
45. Oslany – 178 eur (2417)
46. Nitrianske Rudno – 181 eur (1974)
47. Lehota pod Vtáčnikom – 184 eur (3929)
48. Nováky – 219 eur (4416)
49. Tužina – 230 eur (1245)
50. Nitrianske Pravno – 231 eur (3274)
51. Opatovce nad Nitrou – 241 eur (1490)
52. Čavoj – 544 eur (523)
ZDROJ: INEKO
Samosprávy sa v neľahkej ekonomickej situácii bezhlavo do brania nových úverov nehrnú.
HORNÁ NITRA. Mimovládna nezisková organizácia Ineko zverejnila, aké veľké dlhy na jedného obyvateľa mali obce a mestá na Slovensku v minulom roku.
Na hornej Nitre je podľa Ineko trinásť dedín, ktoré žiadne dlhy nemali, Kamenec pod Vtáčnikom, Liešťany a Poluvsie mali dlh na obyvateľa len jedno euro. Najväčší dlh na obyvateľa (544 eur) mali v Čavoji.
Nedožerom dlh opravili
Ineko získava údaje o dlhoch obcí a miest na základe infozákona od ministerstva financií.
„Pred ich zverejnením na našom portáli sme e-mailom oslovili všetky obce s prosbou o verifikáciu údajov či prípadné pripomienky. Na túto žiadosť niekoľko samospráv reagovalo a po poskytnutí príslušných dokladov sme prípadné nezrovnalosti obratom odstránili,“ informoval spolupracovník Ineko Matej Tunega.
Stalo sa tak v prípade Nedožier-Brezian, pre ktoré Ineko zverejnilo pôvodne dlh na obyvateľa 717 eur. Realita je ale iná, dedina mala vlani dlh na obyvateľa len 34 eur.
„V Ineku nám vysvetlili, že k chybe došlo preto, lebo ministerstvo financií neeviduje pri našej obci žiadne úvery od Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré sa do týchto dlhov nezapočítavajú. Paradoxne ešte v roku 2010 tieto údaje ministerstvo malo. Ineku sme predložili potrebné doklady, na ich základe dlh na obyvateľa pre našu obec upravili,“ vysvetlil starosta Nedožier-Brezian Martin Mokrý.
Výkazy odovzdávajú obce
Ineko počíta zadlženie obcí ako pomer bankových úverov a dlhodobých záväzkov, ale bez úverov od Štátneho fondu rozvoja bývania, k bežným príjmom predchádzajúceho roka.
„Pracujeme pritom s údajmi, ktoré uviedli vo výkazoch pre rezort financií samosprávy. Ak pri niektorej obci uvádzame dlh, tak preto, lebo ministerstvo pre ňu eviduje také údaje, na základe ktorých dlh skutočne vychádza,“ upresnil Tunega.
Problém podľa neho môže nastať, ak obec vykáže bankové úvery a dlhodobé záväzky, no špeciálne nepoukáže na úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
„V takom prípade nemožno celkový dlh očistiť od takéhoto úveru,“ dodal Tunega.
V Koši mali mať podľa Ineko vlani dlh na obyvateľa 15 eur, v Poluvsí im zas vychádzal dlh jedno euro na hlavu. Obe tieto samosprávy tvrdia, že žiadne dlhy nemali.
Jednou z trinástich dedín, ktoré mali minulý rok nulový dlh na obyvateľa, je aj Pravenec. Obec na úverové zdroje nesiahala v minulom roku ani v rokoch predchádzajúcich. Všetky investičné akcie sa jej darilo financovať zo svojich zdrojov.
„Naakumulovať dostatok vlastných peňazí na platenie inevetičných akcií alebo bežných potrieb obce si však vyžaduje racionálne a efektívne nakladanie s financiami,“ zdôraznil starosta Pravenca Róbert Mikulášik. Nevylúčil, že v budúcnosti môže obec siahnuť po úveroch, ak sa pustí do investície, na ktorú nebude mať dostatok vlastných zdrojov.
Prievidzi dlh klesá
Z hornonitrianskych miest mali vlani najväčší dlh na obyvateľa (219 eur) Nováky. Primátor Novák Dušan Šimka však tento údaj nepovažuje za rozhodujúci.
Zákon o rozpočtových pravidlách podľa neho dovoľuje obciam a mestám brať úvery, ak celková suma dlhu samosprávy neprekročí 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a suma ročných splátok neprekročí 25 percent.
„Nováky plnia tieto podmienky, pretože celkový dlh mesta predstavuje 35,24 percent, čo je len niečo vyše polovica povolenej hranice. Suma ročných splátok je zas 5,35 percenta. Z týchto dôvodov, ale aj vďaka veľmi dobrým hodnoteniam bankových inštitúcií je úverová zaťaženosť Novák na veľmi dobrej úrovni,“ argumentuje Šimka.
Podobne aj zvyšné tri mestá hornej Nitry tvrdia, že spomínané podmienky na čerpanie úverov plnia.
Dlh Prievidze je v súčasnosti 13 509 205 eur (v roku 2010 to bolo 15,5 milióna eur) a radnica ho hodnotí ako hrozivý. Pripomína, že vznikal ešte za bývalého vedia mesta. Po nástupe Kataríny Macháčkovej dlh neustále klesá, pretože prijala spolu s poslancami viaceré opatrenia, aj nepopulárne.
„Finančnú záťaž sme však na plecia obyvateľov nedávali,“ reagoval hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Mesto chce šetriť aj v nasledujúcich rokoch a pri nakladaní s verejnými financiami sa chce správať maximálne zodpovedne.
„Všetky neefektívne úvery, ako napríklad na spätné odkupovanie pozemkov, o ktoré nikto nemal záujem a navyše od dlžníka mesta, sú už minulosťou,“ ubezpečil Ďureje.
Tento rok si nepožičali
Handlová mala vlani na obyvateľa dlh 152 eur. „Zadlžovanie vznikalo postupne, pričom úvery sa brali hlavne na cesty, ktoré sme museli opakovane opravovať, napríklad aj po povodni v roku 2010,“ informovala hovorkyňa Handlovej Jana Paulínyová.
Samospráva nikdy nechcela zadlžovať banícke mesto neúmerne. Stretáva sa však s negatívnymi reakciami obyvateľov, ktorým chýba viac investičných akcií.
Drastické opatrenia na zníženie dlhu mesto zatiaľ neprijímalo, aj keď už od roku 2009 zredukovalo výdavky mestského úradu a ďalších svojich organizácií. Prepustilo tiež niekoľko zamestnancov a znížilo aj mzdy.
Samospráva v tomto roku žiadny úver na investičné akcie nezobrala.
Bojnice mali vlani na obyvateľa najmenší dlh (113 eur) spomedzi miest v regióne.
Viceprimátor mesta Zdenko Priehoda zdôrazňuje, že „pri schvaľovaní úverových zdrojov striktne prihliadame na prognózy vývoja príjmov mesta v budúcich rokoch s cieľom zabezpečiť schopnosť splácať záväzky počas celej doby ich plnenia a udržať ich celkovú platobnú schopnosť a disciplínu.“
Mesto v tomto období nové úvery neprijíma. V budúcnosti sa im však nebráni v prípade investičných projektov, na ktoré by mohlo získať prostriedky z fondov Európskej únie.
Dôležitý je aj majetok
Niektoré obce nezaujal len dlh na jedného obyvateľa, ale aj zverejnenie týchto údajov. Samostatná odborná referentka z Obecného úradu v Lazanoch Jana Matiašková tvrdí, že takéto informácie nemajú výpovednú hodnotu a nedávajú objektívny obraz o hospodárení obcí a miest.
„Hovoriť o zadlženosti obcí v prepočte na obyvateľa je podľa môjho názoru skresľujúci údaj. Môže totiž evokovať, že najviac zadlžené mestá a obce nehospodária dobre. Popri dlhu na jedného obyvateľa by mali ľudia poznať aj ďalší dôležitý údaj, a tým je majetok obcí a miest, ktorý vlastnia. Určite by bolo objektívnejšie zverejniť nielen pasíva obcí a miest, ale aj ich aktíva v prepočte na jedného obyvateľa a potom jednoduchým porovnaním týchto údajov by si každý urobil obraz o skutočnom hospodárení samospráv,“ zdôraznila Matiašková.
