DIVIAKY NAD NITRICOU. Súčasná neľahká situácia síce nepraje rozvíjaniu terénnych archeologických aktivít, avšak aj malé čiastkové zistenia napomáhajú osvetliť doteraz nepoznané. Už známe popolnicové pohrebisko z mladšej doby bronzovej, nálezy keramiky z mladšej doby železnej či včasnostredoveký mohylník dokazujú, že Diviaky nad Nitricou už pred tisícročiami osídľovali ľudia, ktorí si ako miesto pre svoj život vybrali práve okolie horného toku rieky Nitrice. Nedávno však archeológov zaujímala výrazná terénna vyvýšenina nachádzajúca sa na rozmedzí Diviak nad Nitricou a Ješkovej Vsi.
Katedra archeológie Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi a so súhlasom majiteľa pozemku Jána Sobotu vykonala na mieste dominantného pahorku pútajúceho pozornosť nielen laickej verejnosti, ale i odborníkov, terénny archeologický prieskum. Tím archeológov pod vedením Petra Bartu priniesol mimoriadne zaujímavé výsledky, na základe ktorých možno Bukovec alebo aj Mŕtvy vrch s určitosťou označiť ako hrádok typu motte. Na vrchole dominantného umelo navŕšeného pahorku v Diviakoch nad Nitricou v minulosti stála drevená obytná veža so stenami omazanými hlinou, ktorá po dobu svojho trvania plnila funkciu sídla miestneho feudála a touto stavbou demonštroval svoje postavenie. Služobníctvo, remeselníci a predovšetkým vojaci, v prípade nebezpečenstva chrániaci feudála a jeho rodinu, obývali vedľajší menší pahorok. Z dôvodu zvýšenia bezpečnosti oba obkolesoval val a priekopa.
Terénne práce na dvoch miestach odkryli práve profil tejto priekopy, v ktorej možno dokonale pozorovať zánik veže stojacej na pahorku nad ňou. Tá z neznámych dôvodov vyhorela a následne sa zrútila do priekopy.
Presnú podobu a príčiny zániku opevneného sídla bude možné vykresliť len postupne na základe archeologického výskumu, avšak reálnu dobu, kedy veža vyhorela na základe analýzy, pomôže určiť odobratá vzorka hlineného omazania stien veže. Už dnes však môžu byť obyvatelia obce Diviaky nad Nitricou a tým aj hornej Nitry hrdí na miesto, kde pred storočiami stál hrádok ako jedno z opevnených sídiel príslušníkov rodu Diviackovcov.
Autor: Dominika Haragová
