PRIEVIDZA. Počas tejto jesene plánuje prievidzská radnica vypílenie takmer tristo stromov. Majú to byť dreviny, ktorých korene zasahujú do chodníkov, hrozí im vyvrátenie či padanie konárov pri silnom vetre, tienia pred oknami bytov a spôsobujú problémy alergikom. Stromy, ktoré majú byť odstránené, posúdili odborníci.
Mesto na spílenie stromov vypísalo súťaž. Za práce zaplatí osemtisíc eur, čo je podľa radnice výrazne menej ako v minulosti.
Záhradnému architektovi Kazimírovi Karpišovi, ktorý kedysi pôsobil aj ako poslanec v prievidzskom zastupiteľstve, sa výrub stromov nepáči.
Nie je topoľ ako topoľ
„Tí, ktorí rozhodujú o vypílení stromov, zabúdajú, aký význam má zeleň pre hygienu. Listy zachytávajú prach a dreviny zabraňujú aj hlučnosti, čo platí napríklad pre Ulicu Matice slovenskej, na ktorej majú byť vypílené niektoré topole. Koruny stromov tiež ochladzujú vzduch, preto ľudia radi vyhľadávajú v lete tiene stromov,“ pripomenul Karpiš.
Na Ulici Matice slovenskej nebudú vypílené všetky topole, a tak podľa vedenia mesta ostane tieň v tejto lokalite aj po výrube stromov.
„Ulica Matice slovenskej nie je na otvorenom priestranstve, takmer zo všetkých strán je chránená budovami,“ reagoval hovorca Prievidze Michal Ďureje na poznámku záhradného architekta, že po spílení stromov na tejto ulici nebude mať čo zachytávať vietor, a ten môže v niektorých prípadoch narobiť škody.
Karpišovi sa nepáči argument mesta, že stromy spôsobujú problémy alergikom.
„Topole sú jednorodé rastliny, to znamená, že sú samce a samice. Samcov topoľov je asi päť až desať percent a práve oni tvoria peľ. Viac je samičích topoľov, z ktorých aj lietajú známe chumáčiky. Tie však pre alergikov až tak nebezpečné nie sú,“ upozornil Karpiš.
Radnica sa bráni názorom odborníka, podľa ktorého „páperové semená nie sú alergény ako peľ, ale aj mikroskopické úlomky buničiny, ktorá tvorí takzvané páperie, môžu mechanickým dráždením sliznice spôsobovať zdravotné problémy. Výsadba topoľov preto nie je vhodná v intraviláne miest.“
Korene narušujú chodníky
Záhradný architekt tiež nesúhlasí s tým, aby boli vypiľované celé stromy, ak sú na nich suché konáre a mohli by byť nebezpečné pri silnejšom vetre.
„Takéto stromy treba omladiť, spíliť staré konáre. Keď je nebezpečný celý strom, treba ho podsadiť, to znamená vysadiť pri ňom nový, ktorý keď podrastie, vypíli sa stará drevina. Sadenie stromov na iných miestach, ako na tých, kde boli vypílené, je nezmyselné,“ zdôraznil Karpiš.
Podsadenie starých drevín novými nie je podľa Ďurejeho vhodné, pretože mladé stromčeky sa môžu poškodiť pri pílení starého stromu.
„Keď je strom preukázateľne nebezpečný, treba ho vyrúbať ihneď. Radikálne opílenie koruny sa snažíme maximálne obmedziť. Potlačí sa tým prirodzený vzhľad stromu a nie každá dreviny takéto orezanie znáša,“ vysvetlil Ďureje. Zmladzovanie má podľa neho význam len vtedy, keď je robené odborne a je mu venovaná patričná pozornosť.
Mesto spíli okrem iných aj stromy, ktorých korene narušujú chodníky. „Takéto dreviny sa dajú obkopať, obsekať problematické korene a chodník môžeme opraviť. Nemusí pre to padnúť za obeť celý strom,“ tvrdí Karpiš.
Ďureje pripúšťa, že je to možné riešenie, „ale len v tom prípade, že sa jedná výlučne o tento problém chodníka. Ale kto si zoberie na zodpovednosť a zaručí sa, že statika stromu nebude narušená v neprimeranej miere? Aj tak je to iba krátkodobé riešenie, pretože rany na koreňovom systéme sú vstupnou bránou pre infekcie, čo má vplyv na zdravotný stav stromu.“
Záhradný architekt sa domnieva, že pri tomto vypiľovaní stromov ide predovšetkým o drevnú hmotu, ktorú chce niekto získať na ďalšie spracovanie. „Nie je to pravda,“ zareagoval Ďureje.
