ZEMIANSKE KOSTOĽANY. Šesťdesiatročný ultra maratónec Štefan Karak sa na tohtoročnom jubilejnom desiatom ročníku behu okolo Mont Blancu (TDS, dĺžka 114 km, prevýšenie viac ako 7 100 m) s fantastickým cieľovým časom 28:44:29 h umiestnil na skvelom druhom mieste v kategórii mužov nad 60 rokov a dosiahol tak prvé a jediné umiestnenie Slováka na stupni víťazov v celej histórii podujatia. Doposiaľ najlepším výsledkom slovenského bežca bolo 10. miesto v kategórii mužov nad 40 rokov.
Kolektívne športy, hádzaná i horolezectvo
Šport je v živote obdivuhodného bežca na poprednom mieste celý život.
V roku 1967 bol členom žiackeho hádzanárskeho družstva Novák, ktoré vybojovalo 9. miesto na majstrovstvách Československa. Ešte ako školák bol Štefan Karak zároveň jedným z priekopníkov v skoku o žrdi na Slovensku. Na majstrovstvách Československa v basketbale stredných škôl nastúpil v družstve Handlovej, na vysokej škole reprezentoval Sláviu SVŠT Bratislava v skoku do diaľky a v trojskoku. Aktívne sa venoval horolezectvu a niekoľko rokov viedol oddiel TJ ENO Zemianske Kostoľany.
Na bežca sa začal „prerábať“ v roku 2007, keď mu učaroval beh do vrchu. Zúčastnil sa na štyroch Majstrovstvách sveta v behu do vrchu veteránov a dosiahnuté úspechy ho motivovali ďalej testovať svoju vytrvalosť a ctižiadosť.
Rekordér
Už ako horolezec si začal stavať prvé méty a tak sa Štefan Karak môže pýšiť niekoľkými zápismi do Knihy slovenských rekordov – sedem výstupov na Vtáčnik počas dňa, desať výstupov na Vtáčnik za 24 hodín a 160 výstupov na Vtáčnik v priebehu jedného roka.
„Najradšej trénujem v prírode, mojím tréningovým kopcom je už niekoľko rokov Vtáčnik a jeho okolie. Poháňa ma obyčajná radosť z každodenného pohybu a utužovanie vlastností ako vydržať, dokázať to, nevzdať sa, prekonať sám seba, ktoré mimo športu dokážu vylepšiť aj kvalitu osobného života,“ povedal úspešný bežec o sile, ktorá ho ženie stále vpred.
V roku 2008 absolvoval Štefan Karak Alpský pohár - trojicu horských maratónov v lichtenštajnskom Vaduze a švajčiarskom Zermate a Interlakene, kde mu súčet časov vyniesol finálne štvrté miesto v kategórii nad 55 rokov. Vtedy sa rozhodol skúsiť ultra dlhé behy.
„Učarovali mi hlavne behy okolo Mont Blancu – svojou náročnosťou. Na účasť sú však potrebné kvalifikačné body, tak som v roku 2009 absolvoval horský ultra maratón v Davose a o rok horský ultra maratón v nemeckom Ruhpoldingu, čím som sa kvalifikoval na najťažší z behov okolo Mont Blancu – UTMB s dĺžkou 166 km a prevýšením 9500 m. V roku 2011 som sa postavil na štart, ale zranenie kolena mi zabránilo preteky dokončiť, musel som vzdať na 95. kilometri, nebol som schopný ďalšieho behu,“ vrátil sa k premiérovej skúsenosti s najvyšším alpským bežeckým vrcholom nezastaviteľný šesťdesiatnik.
Stratil tak kvalifikačné body pre UTMB na rok 2012 a musel začať odznova - naplánoval si teda neskutočné tri vyše stokilometrové horské behy počas jedného roka.
Dve tretiny štartového poľa vzdali
Postupne zvládol Krakonošovu stovku v Krkonošiach (100 km, prevýšenie 3800 m), kde v kategórii nad 60 rokov obsadil 2. miesto a ultra beh v Ruhpoldingu (101 km, prevýšenie 4400 m), kde za mimoriadne náročných podmienok obsadil 22. miesto a v kategórii nad 60 rokov vyhral. Nakoniec prišiel ten najnáročnejší beh v okolí Mont Blancu s označením TDS,s dĺžkou 114 km a prevýšením viac ako 7100 m.
„Štartovali sme v talianskom Courmayeuri vo štvrtok ráno. Niekoľko dní pred tým bolo krásne počasie s teplotami okolo 26 stupňov. Vo francúzskom Chamonix sa v priebehu niekoľkých hodín drasticky zmenilo. Ochladilo sa, takmer neprestajne pršalo a vo výškach nad 2000 m, kde sme sa prevažne pohybovali, snežilo. Terén bol taký rozbahnený, že v prudkých stúpaniach a klesaniach bolo takmer nemožné udržať sa na nohách. Bežal som celý deň, v daždi a tme aj celú noc a dobehol pár minút pred obedom ďalšieho dňa. Vidina kvalifikačných bodov, túžba prekonať sám seba a pokorenie hranice svojich možností ma doviedli do cieľa. Bol som nesmierne šťastný a hrdý, že som to dokázal,“ zosumarizoval svoj výkon na ultra behu pod 4 810 m vysokým horským vrcholom Štefan Karak.
O náročnosti behu svedčí aj fakt, že z takmer 1 700 štartujúcich všetkých kategórií dokončilo beh iba 632 pretekárov, i keď usporiadateľ pre náročnosť posunul časový limit z 31 na 34 hodín.
Najbližším cieľom extrémneho ultra maratónca je najťažší horský beh v Európe okolo Mont Blancu s označením UTMB, s dĺžkou 166 km a prevýšením 9500 m. Pre ilustráciu - je to ako bežať z Prievidze na Štrbské Pleso, keď v ceste stojí desať Vtáčnikov.
