SEBEDRAŽIE. Račiu farmu, jedinú svojho druhu na Slovensku, uviedli do prevádzky v oddychovom areáli Vodný svet. Nachádza sa na úpätí pohoria Vtáčnik nad hornonitrianskou obcou Sebedražie. Bude slúžiť ako záchranný chov prísne chráneného, najväčšieho kôrovca slovenských vôd, raka riečneho.
Klepetá boli kedysi pochúťkou
„Rak riečny bol v minulosti hojným obyvateľom našich tečúcich vôd, najmä horských riečok a potokov," hovorí autor myšlienky založiť račiu farmu a správca areálu Slavomír Pavle.
Do areálu račej farmy neustále priteká čistá voda.
„Boli časy, keď ich ľudia vraj chytali holými rukami a plnili nimi vedrá. Račie klepetá považovali za pochúťku. Následkom intenzifikácie poľnohospodárstva v minulých desaťročiach však tento živočích takmer vyhynul. Zistili sme, že v potôčiku, ktorým napájame naše pstruhové rybníky, ešte žije niekoľko jedincov. Rozhodli sme sa preto vytvoriť mu čo najlepšie podmienky, pokúsiť sa raky rozmnožiť a dospelé jedince vypustiť do voľnej prírody," vysvetlil Pavle.
Dodal, že základné stádo v súčasnosti tvorí dvadsať samíc a desať samcov. Očakávajú, že do budúceho roku splodia okolo troch tisíc mláďat.
Namiesto uznania pokuta
Od myšlienky k vybudovaniu račej farmy podľa Pavleho uplynuli približne dva roky. Finančnej pomoci od štátu i príslušných inštitúcií na ochranu prírody sa im veľa nedostalo. Dlho trvalo, kým napríklad získali príslušné povolenie z Ministerstva životného prostredia. Dostali ho iba nedávno a hneď mali aj kontrolu z Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici. Namiesto pochvaly za ojedinelý, možno aj príkladný čin pri záchrane rakov, dostali pokutu. Vraj nemali zavedenú chovnú knihu, kde by boli aj evidenčné čísla základného stáda.
„Lenže, kde pripevniť rakom čísla, aby sa dali identifikovať?" trochu roztrpčene sa pýta Pavle. Priznáva, že farmu vybudovali svojpomocne nadšenci a len na materiál, vďaka sponzorom, vynaložili takmer 20-tisíc eur. Hodnota dobrovoľnej práce sa podľa neho ani nedá vyčísliť.
Súčasťou račej farmy je niekoľko plytkých nádrží, brehy ktorých sú nasurovo vyložené väčšími kameňmi, ktoré rakom poskytujú úkryt. Nádrže sú neustále napájaných čerstvou vodou. Súčasťou okolia sú aj kamenné skulptúry. Vytvorilo ich deväť slovenských a českých sochárov a výtvarníkov, účastníkov šiesteho ročníka sochárskeho sympózia Vodný svet. Podporiť myšlienku záchrany raka riečneho prišiel aj spevák Pavol Hammel, ktorý mal v areáli benefičný koncert.
Nechodí len dozadu
Rak riečny dorastá do dĺžky desať až pätnásť centimetrov, výnimočne niektoré jedince dosiahnu aj dvadsať centimetrov a dožíva sa desať až pätnásť rokov. Patrí medzi desaťnožce.
Najvýraznejšie vyvinuté má predné končatiny. Tieto klepetá využíva na získavanie potravy, ochranu pred nepriateľom, ale aj vo vzájomných súbojoch. Dýcha žiabrami, žije len v čistých vodách a je tak indikátorom znečistenia. Samička dospieva, keď má štyri roky, samček je pohlavne zrelý už ako trojročný. Rozmnožuje sa vajíčkami, ktoré samička kladie v zime a pridržiava na brušku krátkymi nôžkami.
Malé ráčiky sa liahnu v lete a hneď sa podobajú na dospelých jedincov. Živia sa žabami, hmyzom, korienkami vodných rastlín a aj uhynutými živočíchmi. Rak nemá vnútornú kostru, chráni ho pancier. Z toho sa však z času na čas, keď mu je tesný vyzlieka, a potom sa schováva v rôznych skrýšach, kým mu nenarastie nový.
„Ak sa rak ocitne na brehu je známe, že pred nepriateľom cúva dozadu. Ale nie je to vždy pravidlom, pretože vždy sa snaží dostať čo najrýchlejšie do vody a vtedy sa posúva aj dopredu. Vo vode sa ukazuje ako dobrý a rýchly plavec,“ podelil sa so svojimi poznatkami a skúsenosťami s rakmi správca areálu. Dodal, že račia farma bude prístupná aj verejnosti.
