MALINOVÁ. Obyvatelia Malinovej si 68. výročie Slovenského národného povstania pripomenuli tradičným výstupom k obnovenému partizánskemu bunkru v Strážovských vrchoch.
Po potlačení povstania sa v ňom prechodne ukrývali členovia partizánskeho oddielu Ernesta Thälmanna, ktorý ako jeden z mála partizánskych zoskupení na Slovensku z veľkej časti pozostával z protifašisticky zmýšľajúcich občanov nemeckej národnosti.
Boli to obyvatelia Malinovej a okolitých obcí. Jej veliteľom bol Malinovčan Július Elischer.
Najmladší účastníci výstupu k bunkru sa zahrali na partizánov
Prepadávali nemecké hliadky
V Malinovej, ktorá sa pred vojnou volala Cach, žili v prevažnej miere karpatskí Nemci. Až sedemdesiat z nich sa napriek tomu aktívne zapojilo do protifašistického odboja a SNP.
Po potlačení povstania z obavy pred represáliami a násilným odvlečením do koncentračných táborov mnohí ušli do hôr, kde pokračovali v odboji.
Oddiel Ernesta Thälmanna podliehal veleniu Hornonitrianskej partizánskej brigády, ktorá sídlila v pohorí Vtáčnik.
„Thälmannovci podnikali bojové operácie, prepadávali nemecké hliadky a boli prínosom aj takým spôsobom, že ich existencia bola nádejou a obmedzovala tak represálie prívržencov fašizmu voči obyvateľstvu,“ povedala starostka Malinovej Mária Luprichová.
Prišli aj rodáci
Oslavy SNP sa v obci začali zapálením partizánskej vatry na miestnom futbalovom ihrisku a položením vencov k pamätníku venovanému dvadsiatim štyrom obyvateľom Malinovej, ktorí v boji proti fašizmu položili svoj život alebo zomreli v nemeckých koncentračných táboroch.
Výstup k obnovenému bunkru v nadmorskej výške približne 900 metrov nad morom absolvovali aj syn bývalého veliteľa Július Elischer mladší, predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Malinovej Peter Benko, starostka obce a takmer päťdesiat ďalších účastníkov všetkých vekových skupín.
Prišli aj rodáci, medzi nimi aj Štefánia Grossová, rodená Richterová, s manželom Horstom, ktorá sa odsťahovala do Nemecka v roku 1968. Obaja sa zapísali do knihy návštev, ktorá je k dispozícii na dverách bunkra.
Návšteva tohto miesta je pre Júliusa Elischera mladšieho vždy mimoriadnou udalosťou. Jeho otec totiž zomrel, keď on mal iba štrnásť rokov.
„Nie všetko som ešte chápal a otec nechcel o tom ťažkom období deťom veľa hovoriť, skôr celú vec zľahčoval a obracal na žart. Veď v horách s ním bol aj naša mama Mária,“ prezradil syn veliteľa.
To, čo sa vtedy udialo, a ako hrdinsky sa jeho otec zachoval, sa neskôr dozvedel iba z literatúry alebo od ostatných účastníkov SNP.
