HORNÁ NITRA. Ľaváctvo sa už neberie ako omyl prírody. Časy, keď ľavákov v škole násilne precvičovali na pravákov, sú v našej krajine dávno preč. Hoci im už nič nestojí v ceste vykonávať veci svojou prirodzene dominantnou rukou, stále sú súčasťou sveta pravorukých a musia sa mu prispôsobiť.
Eva Šrámková z Opatoviec nad Nitrou dôverne pozná drobné strasti, ktoré jej ľavorukosť v živote prináša. „Veľa vecí je urobených pre pravákov, preto s nimi narábam neobratne, či mi dlhšie trvalo zvyknúť si na ne. Klasickým príkladom nástroja, ktorý sa vyrába v praváckej verzii a nutne som s ním potrebovala robiť, sú nožnice,“ priblížila. Problémy má aj so škrabaním zemiakov škrabkou, ktorú takisto zoženie v bežnom obchode len na pravú stranu. „Dlho som tiež hľadala otvárač na konzervy, s ktorým by sa mi dobre robilo,“ doplnila Šrámková. S istou formou diskriminácie sa stretla aj na vysokej škole, kde sú stoličky vybavené príručnými stolíkmi vždy len na pravú stranu. „Musím tak písať s rukou vo vzduchu, čo je najmä pri rýchlom písaní nepríjemné a občas po sebe ani neviem prečítať,“ dodáva s úsmevom.
Ľavákov je v našej krajine, ako aj celkovo vo svete, menej než pravákov. „Štúdie, ktoré mali zistiť ich percentuálne zastúpenie, sa však v číslach veľmi líšia. Niektoré uvádzajú, že je ľavákov menej než desať percent, iné sa blížia aj k tridsiatim percentám,“ vysvetlila psychologička Marta Dudžíková z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prievidzi. Doplnila, že už nálezy z doby kamennej dokazujú pomerne rozšírené zastúpenie nástrojov, ktoré sa používali prevažne buď ľavou alebo pravou rukou. „Postupne však dochádzalo k ústupu ľavorukých. Vysvetlení, prečo sa tak dialo, je mnoho, niektoré sa opierajú o biológiu, iné zas o kultúru spoločnosti,“ objasnila Dudžíková.
Nepopierateľné je, že aj v samotnej reči evokuje slovo pravý význam správny, pojem ľavý sa zas používa na vyjadrenie nešikovného, neobratného. V moslimskej kultúre je prehreškom s ľavou rukou jesť, keďže sa kedysi používala na toaletnú hygienu, ak v blízkosti nebolo nič vhodnejšie. Aj v západnej civilizácii sa podáva pri zoznamovaní pravá ruka, ktorou sa taktiež prežehnáva.
Tvrdí sa tiež, že ľavák má dominantnú pravú hemisféru, teda pologuľu mozgu, pravák zas naopak ľavú. „V ľavej hemisfére sa pritom nachádza centrum reči, čo tiež mohlo ovplyvniť väčšie zastúpenie pravákov. Ďalšie štúdie však potvrdili, že až pre dve tretiny ľavákov je pre reč dominantnou taktiež ľavá pologuľa,“ informovala Dudžíková.
Ešte pred sto rokmi boli ľaváci násilne precvičovaní na písanie pravou rukou. Aj dnes sa nájdu rodičia, ktorí očakávajú, že ich dieťa bude pravák a nechcú si pripustiť ich ľavorukosť. „Súvisí to s predstavou, že praváctvo je správne, prípadne že bude mať viac výhod a ľahší život. Precvičovanie ľaváka na praváka však môže spôsobiť množstvo vedľajších následkov ako zajakávanie, tiky a pomočovanie, ako aj zmenu chovania,“ upozornila Dudžíková. Rodičia sa pritom nemusia obávať, že ich ľavák bude mať v škole problémy. „Dôležité je, aby bola medzi mozgom a motorikou harmónia. Ľaváci sú rovnako šikovní ako praváci, v športe je zas ľaváctvo často výhodou,“ doplnila psychologička.
Ľaváčka Eva Šrámková povedala, že si nevie predstaviť, že by mala písať či jesť pravou rukou. „Je to skrátka pre mňa takto prirodzené a svojím spôsobom som na to aj hrdá. Aj keď sa už teraz dajú zohnať veci pre ľavákov, nepotrebujem ich. Nikdy mi ľavorukosť nespôsobila existenčné problémy, to sú skôr len drobnosti, vďaka ktorým som možno viac prispôsobivá ako iní. A ešte máme aj svoj vlastný deň,“ uzatvára s úsmevom.
Autor: Adriána Mečiarová
