PRIEVIDZA. Na hornej Nitre v súčasnosti chovajú takmer 6000 oviec. V porovnaní s rokom 1986 ich počet neklesol, naopak, štatisticky sa takmer dvojnásobne zvýšil.
„V tom čase na štyroch poľnohospodárskych štátnych majetkoch chovali približne 3000 oviec," informoval riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prievidzi Jozef Fabian.
Ovčia vlna je takmer nepredajná
Pod nárast počtu chovaných zvierat sa však v posledných rokoch podpísala povinná centrálna registrácia oviec na základe smerníc Európskej únie. Dotýka sa aj drobnochovateľov, ktorí chovajú ovce pre vlastnú potrebu. Tieto počty zvierat sa za minulého režimu do oficiálnej štatistiky nedostali, vysvetlil riaditeľ. Bývalé štátne majetky ale mali povinnosť ovce chovať, dodal.
V súčasnosti sa v okrese Prievidza ovčiarstvu venujú iba dve nástupnícke organizácie po štátnych majetkoch. Najväčším chovateľom s veľkosťou stáda vyše 500 dojných oviec je spoločnosť Čierna Hora vo Valaskej Belej a druhá Vjarspol v Nitrianskom Pravne. Produkcia je zameraná predovšetkým na odchov jahneniec, ktoré sú dobrým vývozným artiklom a ekonomicky pomáhajú vyrovnávať straty, ktoré pri chove oviec často vznikajú.
„Napríklad ovčia vlna je takmer nepredajná. Nezanedbateľná však je produkcia mlieka, z ktorého sa vyrábajú tradičné výrobky, ako sú syr, bryndza a žinčica," konštatoval Fabian.
Z automechanika je bača
Medzi obyvateľmi v poslednom období záujem o tieto výrobky prudko rastie. Najmä, keď sú kvalitné a môžu si ich ľudia prísť kúpiť priamo na salaš. Potvrdil to aj bača Ján Kren, ktorý má salaš vo Vyšehradom, miestnej časti Nitrianskeho Pravna. Hoci sa pôvodne vyučil za automechanika, ovciam sa venuje už dvadsaťosem rokov. Všetko, čo vie, sa naučil od starých bačov. V súčasnosti na salaši chová 280 oviec, z ktorých dvesto dvakrát za deň, ráno a večer, spolu s pomocníkom ručne dojí. Získa tak necelých osemdesiat litrov mlieka, z ktorého počas dňa vyrobí takmer šestnásť kilogramov ovčieho syra. Časť vyúdi a zvyšok predá v čerstvom stave alebo z neho vyrobí bryndzu.
Dopyt je veľký, pretože na salaš prichádzajú ľudia zo širokého okolia, ba aj z iných okresov a, samozrejme, turisti. Niekedy majú smolu, pretože syr, bryndza ale najmä žinčica sa rýchlo minú. Bača preto každému zákazníkovi odporúča, aby si dopredu zatelefonoval, či ešte môže niečo predať.
Aj preto ho mrzí, že mnoho bývalých pastvísk v horských oblastiach na hornej Nitre zarastá bez úžitku. V minulosti sa na nich pásol hovädzí dobytok. Ovce spásali prevažne strmšie svahy, kde sa už dobytok nedostal. Na salaš prídu neraz aj zahraniční turisti a veľmi sa čudujú, prečo niektoré lúky zostávajú v okolí bez úžitku. Pritom mäso a mäsové výrobky Slovensko dováža. Bača Kren však verí, že zdravý sedliacky rozum určite raz znova zvíťazí, len sa musí v tomto smere zmeniť poľnohospodárska politika na Slovensku.
Ján Kren na salaši vo Vyšehradnom pri výrobe žinčice. Foto: TASR
