CIGEĽ. Lúka za cigeľským futbalovým ihriskom sa dočkala pokosenia. Nenastúpili na ňu však kosačky na elektrický či benzínový pohon. Naopak, roboty sa chopili kosci s tradičnými naostrenými kosami, a to súťažne. Konal sa tu totiž druhý ročník Cigeľskej kosy v ručnom kosení trávy.
Spolu súťažilo šesťdesiatjeden koscov, ktorí do Cigľa zavítali z rôznych kútov Slovenska. Okrem silného domáceho zastúpenia z hornej Nitry nechýbali súťažiaci zo Zemplína, Šariša, Oravy či Horehronia. Medzinárodnú účasť zaistil kosec Michal Šulič, ktorý prišiel z Ostravy.
„Súťažilo sa v ôsmich kategóriách. Najpočetnejšou bola kategória mužov do šesťdesiat rokov, v ktorej sa popasovalo dvadsaťpäť chlapov,“ priblížil jeden z organizátorov podujatia Ivan Kadlečík.
Najmladší účastník mal sedem rokov
Spoločnú kategóriu mali chlapci a dievčatá do osemnásť rokov. Najmladší súťažiaci mal pritom len sedem rokov. O dva mesiace staršia bola Ela Ledecká z Drahoviec, ktorá síce skončila na poslednom mieste, vyslúžila si však cenu diváka. „Kosiť ma naučil tato, od šiestich rokov s ním chodím na lúky. Máme doma kravičku a ďalšie zvieratká, ktorým nosíme trávičku,“ povedala najmladšia dievčina.
Najstarším zas bol sedemdesiatdeväťročný Štefan Wolf z Novej Bane, spisovateľ, ktorý mal nielen dobre nabrúsenú kosu, ale aj jazyk. „Mať ma porodila v šope a môj prvý pohľad bol na kosu zavesenú na stene. Tá mi zostala údelom na celý život,“ priblížil Wolf. Pochádza zo sedliackeho rodu a jeho predkovia už tristo rokov obrábali pôdu. A ako sám hovorí, chodia na zaslúžený dôchodok až v osemdesiatke. Ďalšieho nástupcu však nemá. „Ja už mám v rodine len samých právnikov a europoslancov,“ dodal s úsmevom.
Domáci sa nestratili
V koseckej súťaži v Cigli ho porazil domáci Viliam Beňadik. Zahanbiť sa nenechal ani starosta Štefan Mjartan, ktorý vyhral kategóriu starostov a politikov.
Cigeľskú kosu ovládli hlavne kosci z Hruštína. Medzi ženami dominovala Emília Šeligová, ktorá pravidelne vyhráva kosecké súťaže po celom Slovensku. Zaujímavosťou je, že kosiť začala pred pár rokmi práve pre toto púodujatie. „Sme tu skvelý kolektív a mám rada atmosféru, ktorá tu vždy panuje. Predtým som nemala dôvod kosiť,“ priblížila Šeligová, ktorá bola tiež dobrou povzbudzovateľkou a zabávačkou. Kosu jej však nenakúva manžel, ale sused Ján Štajer, ktorý v Cigli taktiež vyhral vo svojej kategórii. „Kedysi sme mali veľký pozemok, dnes už však nechováme nič. My starší nevládzeme a mladým sa nechce robiť,“ povedal Štajer, ktorému zomrel otec, keď bol ešte malý. Mužské práce tak postupom času prechádzali naňho ako na jediného syna.
Aj v najsilnejšej kategórii mužov do šesťdesiat rokov zvíťazil Hruštínčan Milan Kľuska.
Rozhodoval čas aj kvalita
Rozhodcovia pri hodnotení súťažiacich prihliadali nielen na čas, ale aj na kvalitu kosby. „Tráva dnes bola suchá, ale všetci mali rovnaké podmienky. Ak bol úsek nekvalitne pokosený a zostala príliš vysoká tráva či nepokosené steblá, prideľovali sme trestné body,“ vysvetlil jeden z rozhodcov Milan Jusko.
Zasúťažil si aj staršina koseckého spolku
Medzi koscami pútal pozornosť Lukáš Janoška z Pohorelej. Starší pán s dvoma zapletenými vrkočmi a bosými nohami pripomínal Jánošíka. Je staršinom Slovenského koseckého spolku a pred takmer dvadsiatimi rokmi prišiel s myšlienkou zorganizovať súťaž v kosení v rodnej Pohorelej. „Po mnohých storočiach píšu Slováci svoju históriu ako samostatný štátotvorný národ a aj preto by sme mali vedieť niečo o sebe a našich tradíciách. Tieto súťaže sú len stebielkom do mozaiky zvykov nášho ľudu,“ vysvetlil zmysel podujatí Janoška. V súčasnosti sa do koseckých pretekov zapojilo mnoho slovenských dedín, medzi nimi aj Cigeľ.
Autor: Adriána Mečiarová
