„Býval som veľký nervák,“ hovorí o sebe Jakub Krako

LAZANY. Dôkazom je nespočet medailí, medzi nimi aj tri zlaté a jedna strieborná z paraolympiády vo Vancouvri, ktoré si pravidelne odnáša z pretekov. Najúspešnejší slovenský paralympionik JAKUB KRAKO.

Ako by ste zhodnotili svoju tohtoročnú sezónu na lyžiach?

- Táto sezóna sa u mňa niesla v znamení zmien. Vymenil som trénera Dušana Šimu za staronového trénera Petra Matiaška a taktiež lyžujem s novým navádzačom Martinom Motykom. Aby toho nebolo málo, zmenil som tiež značku lyží, takže šlo prakticky o kompletnú obmenu môjho športového života. Kvôli tomu som tento rok neočakával prevratné výsledky, ale pošťastilo sa. Vyhral som aj prvý zjazd v živote, aj celkové bodovanie Európskeho pohára v zjazdovom lyžovaní. Prakticky vždy, keď som podal stopercentný výkon, som sa umiestnil na prvých dvoch postoch.

Sústredili ste sa tento rok iba na Európsky pohár?

- Áno, zúčastniť sa svetového pohára by bolo finančne dosť náročné. Európsky bol ale tiež na vysokej úrovni, čo sa týkalo konkurencie aj počtu a typu pretekov. A samozrejme som tak urobil aj kvôli škole, predsa len, štátnice a bakalára nerobím každý rok.

Vymenili ste teda navádzača a lyžujete spolu s Martinom Motykom. Dokázali ste sa rýchlo zladiť?

- Myslím, že nám to dobre funguje, čo dokazujú aj výsledky. Dobrý navádzač musí byť rýchlejší ako ja, ale zároveň sa musí vedieť prispôsobiť môjmu tempu a nemať tendenciu zrýchľovať. S Martinom nám to zatiaľ vychádza.

Akú zásluhu má na vašich víťazstvách?

- Rovnako veľkú ako ja sám. My sme prakticky ako jeden tím, musíme si plne dôverovať. Môj kamarát to raz dobre prirovnal k rallye závodom, kde vodič taktiež verí svojmu navigátorovi a koná podľa jeho pokynov. Ak sa teda navigátor pomýli a povie, že má ísť doľava a pritom mali pokračovať doprava, obaja skončia v priekope. Rovnako to je aj medzi mnou a navádzačom, ak sa zmýli, tak sa ocitnem vonku mimo trate a nedôjdem do cieľa s dobrým časom.

Ako spolu na svahoch komunikujete?

- Máme špeciálne vysielačky, takzvané interkomy, ktoré boli zostrojené pre motorkárov a cez ktoré sa rozprávame ako cez telefón. Je to výborné najmä kvôli počasiu, lebo aj keď je na svahu silný vietor, počujeme sa dobre.

V rakúskom Pitztali, Jakub vpravo v podrepe. Foto: ARCHÍV SKI TEAM PEGAS REMATA

Nielen lyžiar, ale aj študent

Čo vlastne robí lyžiar v lete?

- V lete? Oddychuje. (smiech). Ale nie, aj počas leta mám tréningový plán, ktorého by som sa mal držať. Veľa behám, to beriem ako mentálny relax, často chodím aj na korčule alebo bicykel. A keď sa podarí, zahrám si aj nejaký kolektívny šport. Človek si už aj zvykne na to, že je počas sezóny stále v pohybe a kondícii, takže sa potrebujem hýbať a športovať aj v lete.

Ako vyzerá váš bežný deň?

- To je ťažké povedať tak univerzálne. Závisí to samozrejme od toho, koľko prednášok a seminárov v škole ten deň mám. Väčšinou to vyzerá tak, že ráno horko-ťažko vstanem z postele (smiech), venujem sa školským povinnostiam a na tréning si nájdem čas hlavne v podvečer. Inokedy sa zas dohodnem s kolegom z lyžovania, že si ráno ešte pred školou zájdeme do posilňovne. Keď sa ale musím učiť na skúšky, tak niekedy vynechám aj tréningy.

To vyznieva, ako by mal váš deň aspoň 40 hodín. Dokážete vôbec oddychovať takým štýlom, že si zapnete televíziu a vylihujete na gauči?

- Samozrejme, stíham aj to. Možno sa to nezdá, ale som dosť lemravý človek a často mi dlho trvá, kým sa dokopem niečo spraviť. Ale asi si viem dobre načasovať, čo kedy robiť, takže mám dostatok času aj na leňošenie.

Máte za sebou práve úspešne ukončené bakalárske skúšky, aký odbor ste konkrétne študovali?

- Podnikanie v obchode a cestovnom ruchu na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Takže to nemá nič spoločné so športom?

- V zásade nie, ten odbor má trošku komplikovaný názov, ale ide v ňom vlastne o podnikanie a marketing. Mojou témou na bakalárku bol marketing paraolympijského športu, takže aj na ekonomicky zameranej škole sa dá nájsť prepojenie so športom, keď človek chce.

Mali ste v škole nejaké úľavy?

- Nie, nie. Hneď na začiatku štúdia mi povedali, že individuálny plán na škole neexistuje, takže sa musím vždy dohodnúť s učiteľmi, či mi budú akceptovať moje časté vymeškávanie. Mal som v tomto smere aj podporu dekana a nikdy som nevymeškal viac ako polovicu semestra. Stalo sa, že som si niektoré skúšky zo zimy dorábal v lete, ale snažil som sa mať všetko čo najskôr hotové.

Špindlerův Mlýn, Jakub druhý zľava. Foto: ARCHÍV SKI TEAM PEGAS REMATA

Mapa Čiech a Moravy ako suvenír

Čo je pre vás najväčším úspechom?

- Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že paraolympijská medaila. Ale, samozrejme, aj tie ostatné pre mňa veľa znamenajú.

Je pre vás lyžovanie po finančnej stránke stratová záležitosť, alebo ste vďaka svojim úspechom v pluse?

- Na začiatok musím pripomenúť, že som amatér a nie profesionál, takže nie som platený. Odmeny som dostal akurát za paraolympijskú medailu. Takže čo sa týka môjho vynaloženého času aj peňazí, ktoré šli do lyžovania, tak to bude vždy stratové. Venujem sa mu od deviatich rokov, každý víkend a vlastne každý deň som tomu obetoval čas, ale zas, nerobím to kvôli peniazom, ale pre to, aby som mal zo seba dobrý pocit.

Odnášate si z pretekov nejaké zaujímavé dary od organizátorov?

No, zopár kurióznych vecí som už dostal, napríklad mapu Čiech a Moravy, ale nič exkluzívneho. Vo Francúzsku sme celý tím dostali syr a víno. No a samozrejme pamiatkové tričká a čiapky, tých mám doma aspoň tristo.

Máte medzi športovcami aj nejaký vzor?

- Určite, každý dobrý športovec na vrcholovej úrovni mi môže byť vzorom. Teraz ma napadá Michal Martikán, zdá sa mi neuveriteľne psychicky vyrovnaný.

A vy a psychika? Ste na pretekoch nervózny?

- Býval som veľký „stresák“. Ale pred paraolympiádou so mnou začal pracovať psychológ, ktorý mi dosť pomohol. Ani neviem ako, ale dokázal zo mňa rôznymi cvičeniami urobiť naozaj psychicky vyrovnaného človeka. Predtým som bol skutočne nervák. Naučil som sa však ten stres ovládať a do všetkého ísť s chladnou hlavou. Pomáha mi to aj pri skúškach v škole.

Finále EP 2012, Jakub (vľavo) v seriáli suverénne dominoval, Foto: ARCHÍV SKI TEAM PEGAS REMATA

Začiatky na svahu

Pamätáte si ešte na deň, keď ste prvýkrát stáli na lyžiach?

- Jasné – strach v očiach (smiech). Nevedel som totiž zo začiatku brzdiť. Oblúky som sa naučil rýchlo, aj doprava, aj doľava, ale brzdenie mi akosi nešlo.

Možno práve to bola dispozícia na dobrého, rýchleho lyžiara...

- No možno je to tak. (smiech) To bolo na mojich začiatkoch vcelku kuriózne, že na svah ma vytiahol môj terajší tréner Peter Matiaško, ale lyžovať ma naučil Dušan Šimo, ktorý ma zas trénoval posledné štyri roky. Vtedy mal zo mňa dosť veľké nervy, lebo vždy som skončil v ňom.(smiech)

Inklinovali ste od začiatku k lyžovaniu alebo ste skúsili aj iný šport?

- Vyskúšal som toho celkom dosť. Rodičia vždy chceli, aby som sa venoval športu. Chodieval som napríklad na večerné kurzy plávania, na karate a podobne. Ale lyžovanie ma chytilo najviac.

Máte okrem športu aj iné koníčky?

- Ale áno, aj keď som asi hudobný antitalent, snažím sa hrať na gitare, ale len ako samouk a pre vlastné potešenie. A učím sa hrať aj na fujare, keď už som teda Slovák, tak by sa mi patrilo.(úsmev)

Vizitka Jakuba Kraka

Autor: Adriana Mečiarová