CIGEĽ. Turistickou atrakciou hornej Nitry, známej bohatými zásobami hnedého uhlia, je banský skanzen v Bani Cigeľ. V porovnaní s inými banskými skanzenmi na Slovensku, zriadenými prevažne v bývalých rudných baniach, je Hornonitriansky banský skanzen zaujímavý tým, že existuje v blízkosti priestorov, kde baníci ešte stále dobývajú uhlie.
„Raritou tiež je, že návštevníci fárajú do podzemia takým istým banským vláčikom a prakticky aj tou istou cestou, akou každodenne putujú za svojou prácou do podzemia aj baníci,“ vysvetľuje Vladimír Považan. Desiatky rokov v tejto bani pracoval, najskôr ako radový baník a neskôr banský technik a vedúci banskej dopravy. Pred desiatimi rokmi bol iniciátorom vybudovania skanzenu a teraz ako dôchodca je jeho riaditeľom. Spoločne s ďalšími dvomi bývalými baníkmi, Jozefom Halmom a Františkom Hartmannom, sprevádzajú turistov.
Dvojitá kontrola
Návšteva skanzenu je ojedinelým zážitkom. Už samotné prostredie banských chodieb, vystužených železnými hajcmanmi, kvapkajúca voda zo stropu, tma, stiesnený priestor, ťažké pracovné nástroje a mocné mechanizmy každého presvedčia, že práca baníka je namáhavá a nebezpečná.
Cesta do skanzenu sa začína nahlásením návštevy, pretože dopredu je potrebné pripraviť všetko potrebné na zabezpečenie bezpečnosti turistov. Aj návštevy podzemia totiž podliehajú prísnym predpisom, ktoré tak ako pri ťažbe uhlia, stanovuje Banský úrad.
Návštevníci sa musia podrobiť dvojitej nezávislej kontrole. Na začiatku sa musia zapísať do zoznamu a prevezmú si dve hliníkové známky. Jednu zavesia v šatni, kde vyfasujú plášť, ochrannú prilbu a banskú čelovú lampu. Druhú známku si zoberú so sebou a odovzdajú po vyfáraní. Tak sa osobným kontaktom zisťuje, či sa všetci účastníci po exkurzii v poriadku vrátili na povrch.
Banským vláčikom, v uzatvorených vagónikoch, cestujú približne dva a pol kilometra do útrob pohoria Vtáčnik a potom ešte vyše kilometra peši po dlhých chodbách.
Zaujímavosťou je, že uhoľný sloj na tomto mieste vznikol pred dvadsiatimi miliónmi rokov, zo stromov a rastlín, ktoré sa ukladali na dne obrovského jazera. Zuhoľnateným vznikol uhoľný sloj, ktorý dosahuje hrúbku desať až dvanásť metrov. Sopečnou činnosťou sa však sloj dostal v niektorých častiach stovky metrov nad úroveň súčasnej kotliny. Baňa Cigeľ exploatuje práve túto časť. Takže baníci prekvapivo fárajú za uhlím vodorovnými štôlňami a potom niekoľko desiatok metrov ešte smerom hore. Skanzen sa nachádza v mieste, kde ešte pred pár rokmi prebiehala ťažba.
Dokument na záver
Prehliadkou expozície získajú návštevníci poznatky o technike a technológii dobývania uhoľného sloja a oboznámia sa aj s vyše storočnou históriou hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre.
„Po vyfáraní si totiž môžu o tom ešte pozrieť dokumentárny film, ktorý dopovie to, čo nemohli v skanzene vidieť,“ dodal Považan.
Podľa neho skanzen ročne navštívi okolo 3500 ľudí. Najviac zo Slovenska, ale v kronike sú podpisy a poďakovania za zážitok od návštevníkov prakticky z celého sveta.
