BOJNICE. Po stopách predkov je názov výstavy, ktorá bude nainštalovaná v priestoroch bojnickej pobočky Štátneho archívu Nitra pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov. Téma výstavy, ale aj prednášky sa bude niesť v duchu spoznávania predkov prostredníctvom genealógie, teda jednej z pomocných historických vied. Zaoberá sa vzťahmi medzi ľudskými jedincami vyplývajúcimi z ich spoločného rodového pôvodu.
Genealógia je známa už zo stredoveku, kedy sa zostavovali súpisy rodín a rodov, ktoré prinášali základné životopisné údaje. V 19. storočí došlo k jej demokratizácii, začínala sa zaoberať aj neurodzenými skupinami obyvateľstva. Veľký záujem o spoznávanie histórie rodov nastal po roku 1989. Otvorením hraníc začali potomkovia vysťahovalcov a emigrantov prejavovať záujem o poznanie svojich predkov žijúcich na Slovensku.
K základným a hlavným prameňom pri štúdiu rodových súvislostí patria matriky. Na základe uznesení Tridentského koncilu sa v 16. až 19. storočí viedli výlučne cirkevné matriky. Nariadenie a povinnosť viesť matričné záznamy uhorská cirkev zaviedla do praxe trnavskými synodami. Jozef II. videl dôležitosť a význam matrík ako evidencie obyvateľstva nielen z hľadiska osobného a cirkevného, ale hlavne z hľadiska potrieb verejnej správy pre hospodárske, vojenské a štatistické účely. Patentom z 1. mája 1781 vyhlásil rímskokatolícke matriky za právoplatné verejné knihy a ďalším patentom z 20. februára 1784 určil, aby sa každý druh matrík viedol v osobitnej knihe podľa predpísaných rubrík. Cirkevné matriky z rokov 1597 – 1898 sú uložené v štátnych archívoch s regionálnou územnou pôsobnosťou a to v Banskej Bystrici, Bratislave, Bytči, Košiciach, Levoči, Nitre a Prešove. Ďalším materiálom vypovedajúcim o menách a dátach predkov sú sčítania obyvateľstva, daňové súpisy a urbáre.
Zákonným článkom 33/1894 bol zriadený systém štátnych matričných úradov. Od 1. októbra 1895 sa začali viesť štátne matriky. Tie najstaršie, z rokov 1895 - 1906, ktorým uplynuli storočné lehoty uloženia, sa nachádzajú v pobočkách štátnych archívov, teda aj v Bojniciach. Dôležitými prameňmi pri štúdiu rodových súvislostí môžu byť taktiež cechové písomnosti, testamenty, pozostalostné zápisnice, evidencie domovskej príslušnosti, žiadosti o pas, pozemkovoknižná agenda, triedne výkazy, obecné svedectvá alebo úmrtné oznámenia.
V rámci bádania jednotlivca sa zisťuje mužská postupnosť, čo predstavuje základnú históriu rodu, ktorá sa znázorňuje v podobe stromu, známeho ako Rodostrom. S otcovským faktorom súvisí aj priezvisko. V spoločnosti dostalo priezvisko zákonný podklad až v 18. storočí. Dovtedy ho používala len šľachta a významní mešťania.
Touto prezentáciou jednej z pomocných historických vied pozývame 8. júna od 8. do 17. hodiny všetkých záujemcov do priestorov bojnického archívu, ktorý bude otvorený pre verejnosť. Prednáška a poradenstvo budú pripravené vždy o celej hodine.
Autor: Zuzana Kotianová
