Z okresného mesta boli na fotkách najviac prezentované tri kostoly a centrálne námestie.
PRIEVIDZA. Moderná technika, ktorá nám umožňuje z dovolenky alebo výletu aktuálne posielať odkazy, fotografie či dokonca krátke videá, dostala do úzadia pohľadnice. Napriek tomu majú stále svojich priaznivcov.
Prievidžan Michal Dobiaš, ktorý je mnohým známy aj ako mestský poslanec, sa pred pár rokmi stal ich zberateľom. Nielenže pohľadnice zbiera, ale niekoľko z nich aj nanovo vydal.
Výmeny so zberateľmi
Dobiaš tvrdí, že ho vždy zaujímalo všetko, čo súviselo a súvisí s Prievidzou. Keď sa dostal k prvým starším pohľadniciam okresného mesta, očarili ho natoľko, že chcel získať ďalšie. Stal sa ich zberateľom. Za osem rokov ich získal asi šesťdesiatpäť, ktoré vyšli približne od roku 1900 až do roku 1950.
„Nepovažujem sa za veľkého zberateľa, pretože je viacero takých, ktorí majú oveľa viac pohľadníc Prievidze ako ja. Dostať sa k ďalším je zložité. Preto občas navštevujem burzy, kde si ich vymieňam s inými zberateľmi,“ priznal Dobiaš.
Zároveň upozornil, že mnohí majú staré pohľadnice doma, pričom si neuvedomujú ich historickú hodnotu. Neraz sa už vraj stalo, že skončili v odpadkovom koši.
„Rád by som vyzval ľudí, ak majú staré pohľadnice a nezáleží im na nich, alebo naopak, chcú, aby zostali zachované pre ďalšie generácie, nech sa mi ozvú. Určite sa o ne vhodne postarám,“ zdôraznil Dobiaš.
Podľa neho sa pohľadnice zo začiatku minulého storočia dajú ťažko ohodnotiť peniazmi, pre súčasnosť a budúcnosť však majú vysokú historickú a spoločenskú hodnotu.
Pozdravy v maďarčine
Okolo roku 1900 mali pohľadnice vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, teda aj na území Slovenska, menší rozmer ako dnešné. Asi do roku 1906 bola pre ne charakteristická takzvaná „dlhá adresa“, to znamená, že riadky na napísanie adresy boli na celej zadnej strane pohľadnice. Pozdravy sa písali dopredu, kde na to bolo vytvorené pri fotke alebo obrázku miesto.
Také boli aj niektoré pohľadnice Prievidze, ktoré má v zbierke Dobiaš. Väčšinou ich tvoril jeden obrázok, nie ako je to dnes, keď je na pohľadnici aj viacero malých fotiek.
„Vydavatelia pohľadníc najčastejšie ukazovali z Prievidze kostoly a centrálne námestie. Na niektorých sa však objavuje aj závod Carpathia, súčasná Dlhá ulica, škola na dnešnej Mariánskej ulici alebo železničná stanica,“ predstavil motívy na pohľadniciach Dobiaš. Neraz ich podrobne sleduje, skúma, ktoré časti mesta sú na nich, ako sa zmenili stavby alebo aké nové budovy ich nahradili.
Poslanec je hrdý na celú svoju zbierku, najviac si však váži jednu z prvých pohľadníc, ktoré získal. Je na nej dátum 2. 6. 1903. V tom čase patrilo Slovensko pod Uhorsko, preto je na nej pozdrav v maďarčine. Pre Dobiaša je vzácna aj tým, že je na nej záber námestia, ktorý sa neskôr už na pohľadniciach neobjavil. Navyše prešla poštou, takže je na nej pečiatka.
Pohľadnice z minulosti sú podľa neho „živé“, pretože na fotkách sú aj ľudia, čo už dnes nie je také bežné.
Reedícia po rokoch
Aj táto pohľadnica sa objavila v reedícii šiestich historických pohľadníc, ktoré nanovo vydal Dobiaš v spolupráci so známym fotografom Lukášom Grešnerom.
„Na zadnej strane každej pohľadnice je stručný opis fotografie a aj dátum jej prvého vydania. Ľudia ich môžu získať v Informačnom centre mladých a v prievidzskej turisticko-informačnej kancelárii,“ poznamenal Dobiaš.
V budúcnosti by chcel vydať aj knihu venovanú pohľadniciam Prievidze. Na to však potrebuje výraznejšie rozšíriť svoju zbierku.
Pohľadnica pochádza z roku 1903 a je na nej námestie, ktoré vtedy nieslo meno po cisárovnej Sisy - Alžbete. Pozdrav sa vtedy nepísal na zadnú stranu pohľadnice, ale na voľnú plochu na prednej strane.
