PRIEVIDZA. Odchovanci MšHK Prievidza Marek a Matúš Viedenskí majú po sezóne, obaja sa teraz miesto hokeja venujú študijným povinnostiam.
Matúš chcel byť ako Žigo
Mladší z bratskej dvojice Viedenských Matúš po žiackych časoch na prievidzskom ľade začal študovať na strednej škole v Žiline a s hokejom pokračoval v drese žilinských dorastencov.
„Hneď ako som po prvý raz vykorčuľoval na ľad, snažil som sa byť ako Žigo, bol to vtedy môj hokejový vzor,“ spomína s úsmevom na svoje prvé kroky. Najlepším vzorom je však podľa jeho slov okrem rodičov brat Marek.
„V Marekových stopách sa snažím ísť už od malička. Či sa mi však podarí niečo ako jemu, to neviem, verím, že vyjde aspoň malá časť. Všetko samozrejme závisí len a len odo mňa, dúfam iba že sa na mňa nepozerajú len kvôli priezvisku, to by ma veľmi mrzelo,“ zamyslel sa nad svojou hokejovou budúcnosťou.
Bronzová sezóna pod Urpínom
V sezóne 2007/08 získal Matúš Viedenský s tímom spod Dubňa zlato, o rok na to bol bronzový. Na začiatku tejto sezóny dostal 20-ročný krídelník ponuku z Dukly Trenčín, s ktorou absolvoval letnú prípravu i 11 extraligových duelov.
„Boli to pre mňa nové skúsenosti, noví spoluhráči, tréneri. Keďže som sa nedostal do koncepcie mužstva, odišiel som skúsiť šťastie k Baranom. Nakoniec sa to oplatilo, získali sme krásne tretie miesto,“ začal posezónny sumár Matúš.
Pod Urpín zamieril s ľahkosťou, tešil sa hlavne na oprášenie spolupráce so Sebastianom Akantisom, s ktorým hrával po celý čas v Žiline.
„Nevedel som síce do čoho idem, ale nemal som čo stratiť. V Bystrici bola veľmi dobrá partia, ktorá ma hneď prijala medzi seba,“ hovorí o začiatkoch v drese „Baranov“.
Juniorský tím HC 05 Banská Bystrica skončil v základnej časti extraligy na poslednom postupovom mieste do play-off. V prvom kole Matúš Viedenský narazil na svojho bývalého zamestnávateľa, prvú Duklu Trenčín. Séria skončila víťazstvom Banskobystričanov 3:1 na zápasy.
„Boli to vtedy veľké oslavy a hlavne radosť, že sme dokázali poraziť prvý tím základnej časti,“ dostalo sa perspektívnemu krídelníkovi trochu zadosťučinenia.
V boji o finále síce jeho tím nestačil na Košičanov, ktorým podľahol 2:3 na zápasy, v súboji o bronz s Nitrou však už banskobystrickí juniori nezaváhali a po víťazstve 3:1 na zápasy zaslúžene získali bronzové medaily.
„Či budem pokračovať pod Urpínom aj naďalej ešte neviem, sám som zvedavý, kde sa zase ocitnem. Teraz je prvoradé dokončiť školu a potom sa začnem naplno venovať hokeju,“ dokončil Matúš Viedenský.
Matúš Viedenský (21) v drese "Baranov". Foto: Archív Matúša Viedenského
Marekova premiéra v AHL „nič moc“
Po vlaňajšej sezóne „ako víno“ v tíme WHL Saskatoon Blades (v 63 zápasoch si pripísal do štatistík 88 bodov za 36 gólov a 52 asistencií a získal tri individuálne klubové ocenenia) neprichádzali o Marekovi spoza Atlantiku príliš pozitívne správy.
„Priebeh sezóny bol nič moc. Zhodnotil by som ju asi na 50 percent oproti mojím očakávaniam. Vo Worcesteri som zo začiatku nedostával primeranú minutáž, až neskôr som sa dostal do druhej a tretej formácie. Dosť času som strávil v hre v oslabeniach,“ skonštatoval Marek po prílete na Slovensko. Okrem toho ho pribrzdilo zranenie, kvôli menšiemu otrasu mozgu už v posledných zápasoch worcesterských „Žralokov“ nenastupoval.
„AHL je profesionálna mužská súťaž, hrá sa tu veľmi rýchly hokej. Čoskoro je tu nová sezóna, všetko sa môže zase zmeniť k lepšiemu a presne to mám aj v pláne,“ nevešia hlavu čoskoro 22-ročný útočník.
Po absolvovaní písomných maturít mieri Marek Viedenský späť do zámoria, kde ho čaká operácia členka.
Marek Viedenský (19) ešte v nasadení za Saskatoon. Foto: saskatoonblades.com
Hrať v jednom tíme oboch láka
Vedeli by si bratia Viedenskí predstaviť spoluprácu v jednom tíme? Obaja tvrdia, že by túto príležitosť privítali.
„Hrať s bratom v jednom tíme by bola pre mňa zábava, musel by mi nosiť veci, keďže je starší a skúsenejší (smiech). Už len predstava zahrať si s ním v jednom mužstve ma láka, uvidíme časom, či sa naskytne takáto príležitosť. Ak nie, necháme si to určite niekde na rybník,“ s úsmevom reagoval Matúš.
„Matúš je šikovný rýchly útočník, v hre jedného na jedného ma vždy spraví, ani neviem ako. Rád si s ním zahrám a veľmi by som si prial hrať s ním v jednom tíme. Snáď sa niekedy naše hokejové cesty spoja, ale musí sa ešte veľmi snažiť a hrať ako doteraz. Je to srdciar a má teraz viac medailí zo slovenskej extraligy ako ja,“ rovnako sa smeje Marek.
