PRIEVIDZA. Niektorí obyvatelia mesta sa posťažovali na kolónie mačiek bez domova, ktoré sa pohybujú v ich okolí, vedenie radnice sa rozhodlo konať. Zvolilo spôsob, ktorý ocenia milovníci aj odporcovia mačiek.
V rámci plánovaného kastračného programu sa zrejme zmení aj všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktoré by malo zabezpečiť dlhodobú a pravidelnú prevenciu pred neželaným premnožením zvierat v uliciach.
Mačky v meste
Riaditeľka prievidzského gymnázia Eleonóra Porubcová apeluje na vedenie mesta, aby vyriešilo problém s kolóniou mačiek žijúcich v areáli školy.
„Vlani na jeseň tu trvalo prebývali tri mačky, v zime ich už bolo sedem. Tlačia sa do budovy, chodia po vonkajších parapetných doskách. Som presvedčená, že v takomto množstve do areálu školy v centre mesta nepatria.“
Posťažovala sa na ľudí, ktorí mačky prikrmujú z téglikov, ktoré potom nechajú na mieste a znečisťujú tým okolie školy. „Po zime sme odpratali štyri fúriky odpadkov,“ povedala riaditeľka.
Ešte v marci počas zasadnutia mestského zastupiteľstva vyzvala vedenie, aby sa začalo problémom túlavých mačiek zaoberať. „Nájsť spôsob a formu riešenia je úlohou samosprávy, nie našej školy. Viem, že v súčasnosti na to nie sú peniaze, ale myslím si, že lacnejšie to bude teraz ako potom, keď nám to prerastie cez hlavu,“ povedala.
Zbytočná hystéria
V médiách nedávno odzneli názory, že Prievidza je mestom mačiek, ktoré obťažujú, dokonca útočia na ľudí. Odborníci to považujú za nezmysel. „Mačky sú zväčša priateľské, zvedavé alebo plaché. Bezdôvodne na ľudí neútočia, pokiaľ sa s nimi nechcú kontaktovať, radšej utečú,“ objasnil charakteristické vlastnosti týchto zvierat veterinárny lekár Michal Belák, ktorý má s liečením pouličných mačiek dlhoročné skúsenosti.
Podľa jeho názoru za mačky v meste môžu ľudia, ktorí sa nezodpovedne zbavujú domácich miláčikov. Napriek tomu majú mačky v mestskej aglomerácii význam, pretože znižujú počet hlodavcov a chorých vtákov, ktoré sú najväčším zdrojom infekcií prenosných aj na človeka.
„Bez mačiek by sa ich počty najmä v okolí panelákov nekontrolovateľne zvyšovali, pretože sú odolné voči používaným deratizačným prípravkom,“ povedal.
Ľudia si to však často neuvedomujú a voči mačkám majú averziu. Obávajú sa ochorení, ktoré podľa mnohých prenášajú už dotykom.
„Mačky majú podobné choroby ako psy, ktoré žijú pri domoch. Paradoxom je, že ľudia bez problémov hladkajú svojho psa, no mačky by sa ani nedotkli,“ porovnal Belák.
Za ďalší prehnaný mýtus považuje strach z toxoplazmózy, ktorej sa v súvislosti s mačkami obávajú najmä ženy. „Môže sa tak stať jedine prehltnutím čiastočiek infikovaných výkalov. Ak má človek základné hygienické návyky, hrozba nákazy je minimálna,“ povedal Belák. Podľa Nadeždy Moravanskej z občianskeho združenia MačkySOS je dokonca väčšia pravdepodobnosť, že človek ochorenie dostane z neumytých potravín alebo pri práci v záhrade.
Mesto nechce váhať
Napriek tomu, že počet túlavých mačiek v Prievidzi výrazne nepresahuje bežný priemer, vedenie Prievidze plánuje dlhodobú reguláciu ich počtu aj ozdravenie jednotlivých zvierat.
V spolupráci s občianskym združením MačkySOS pripravuje podmienky na spustenie prvého kastračného programu. „Aktuálna je aj zmena všeobecne záväzného nariadenia mesta, ktoré by mohlo tento program obsahovať,“ vysvetlil plány hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Dôležité je podľa neho nastavenie podmienok a tiež dostatok peňazí. Mesto chce v rámci kastračného programu spolupracovať s členmi občianskych združení, ktoré sa venujú ochrane zvierat a s dobrovoľníkmi. Pomôžu s odchytom mačiek, ich regeneráciou po kastrácii a s hľadaním nových domovov pre krotké a socializované mačky.
Pomôcť však môžu všetci obyvatelia mesta. Mali by nahlásiť konkrétne miesta, kde sa zdržiavajú túlavé mačky. Sami môžu aj zabezpečiť odchyt a prevoz k veterinárovi.
„Riešenie očakávame v jarných a letných mesiacoch tohto roka,“ povedal Ďureje. Kastračnému programu by mala predchádzať edukácia a informovanie obyvateľov, ako môžu mestu pomôcť.
Najlepšie riešenie
Kastračný program je vo vyspelom svete považovaný za jediný účinný a zároveň humánny spôsob regulácie pouličných zvierat. Na Slovensku ho v roku 2009 zorganizovala mestská časť Bratislavy Rača v spolupráci s OZ MačkySOS, vykastrovaných bolo okolo päťdesiat zvierat.
„Sterilizované mačky sa po operácii vrátia na pôvodné miesto, ale už sa nemnožia. Strážia si svoje teritórium a iné mačky tam nepustia,“ vysvetlil princíp kastračného programu Michal Belák. Kastrovaným mačkám sa zastriháva špička ucha, čím sa dajú jednoducho odlíšiť od nekastrovaných jedincov. Zároveň je to možnosť, ako odradiť špekulantov, ktorí by chceli kastračný program zneužiť pre vlastné zviera.
Podľa Beláka by vyhubenie pouličných mačiek nebolo humánnym ani účinným spôsobom. „Keby takto mačky zmizli, na ich miesto by onedlho prišli ďalšie, ktoré by sa opäť rozmnožovali,“ povedal.
Kastračný program zabezpečí aj ozdravenie pouličných zvierat, čím sa zlepšuje aj životné prostredie, v ktorom ľudia žijú. „Prievidza by sa jeho zavedením radila k vyspelým metropolám, kde takýmto spôsobom problémy riešia bežne,“ doplnil veterinár.
