PRIEVIDZA. Rodičov žiakov, ktorí jedia v prievidzských školských jedálňach, nepotešilo, že poslanci mesta schválili nový poplatok. Za stravujúce sa dieťa budú platiť mesačne tri eurá, aby sa aspoň sčasti vykrývali režijné náklady jedální. Každé druhé a ďalšie dieťa z rodiny platí po dve eurá, jedno euro budú uhrádzať žiaci v hmotnej núdzi.
Mestu prinesie tento príspevok do pokladnice ročne asi 45-tisíc eur. Poslanec Peter Petriska (Smer) je presvedčený, že radnica by v rozpočte rovnakú sumu ušetrila výhodnejším nakupovaním potravín do školských kuchýň.
Nákupy podľa zákonov
Mäsom zásobuje prievidzské školské jedálne na základe zmluvy Mäsiarstvo u Borku.
„Napríklad hovädzie zadné stehno bez kosti dodáva za 9,48 eura, bravčové zadné stehno bez kosti za 4,08 eura. Pre porovnanie vo veľkoobchode Metro stálo pred časom rovnaké hovädzie mäso 6,79 eura, bravčové 3,11 eura,“ priniesol porovnanie cien poslanec Petriska.
Podľa neho by mesto malo sledovať akcie v jednotlivých obchodoch a reťazcoch a nakupovať tam, kde je cena najprijateľnejšia. „Úspory by boli výrazné,“ myslí si poslanec.
Mesto odmieta takéto tvrdenia, lebo pri nákupe potravín pre školské jedálne sa musí riadiť zákonom o verejnom obstarávaní.
„Pri takomto druhu tovaru musíme dodržiavať aj prísne slovenské zákony a legislatívu Európskej únie v oblasti hygieny,“ zdôraznil hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Petriskom porovnávané ceny považuje za neobjektívne, pretože v prípade Metra nie je zohľadnená cena dovozu, ale ide o cenu, ktorú veľkoobchod uvádza v letákoch.
Mäso musí byť čerstvé
Mestu dáva za pravdu aj skúsená vedúca školských jedální v Chrenovci-Brusne a Handlovej Vlasta Beránková. Pravidelne sa na rôznych seminároch a školeniach stretáva s kuchárkami zo školských jedální z celého Slovenska a nevie o tom, že by niektorá z nich nakupovala potraviny vo veľkoobchodoch typu Metro.
„Zákon o verejnom obstarávaní musíme dodržiavať a nie je možné, aby sme chodili každú chvíľu nakupovať niekde inde. Môžem ísť občas niečo kúpiť aj priamo do niektorého obchodu, malo by sa tak stávať ale len v ojedinelých prípadoch. Takéto usmernenie máme vo výklade k zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý sa zameriava na školské jedálne,“ vysvetlila Beránková.
Najnižšia cena podľa nej nemôže byť jediným kritériom na nákup potravín do školských kuchýň. Dôležitá je kvalita. V prípade mäsa je dôsledne sledovaná. Veľkoobchody ho dodávajú mrazené, čo je pre školské jedálne neprípustné. Mäso má byť čerstvé a čo najskôr spracované.
„Preto je dodávateľ priamo z regiónu najlepší, lebo dokáže priviezť čerstvé mäso niekoľkokrát do týždňa, navyše je istota, z akého je chovu. Určite by sme dokázali veľmi lacno nakúpiť napríklad kuracie prsia dovezené z Brazílie. Ich kvalita je však pochybná, preto našim deťom ponúkame kuracinu z domácich chovov,“ prízvukuje Beránková.
Školské jedálne majú v súčasnosti podľa nej dostatok spoľahlivých dodávateľov aj na iné potraviny, pričom ich cena nie je premrštená a kvalita je výborná.
Program pre školské jedálne
Jednou z možností, ako môžu školské jedálne ušetriť pri nákupe potravín, je program Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
„Odoberáme napríklad mlieko, ovocie alebo zeleninu priamo od pestovateľov či spracovateľov. Ceny sú naozaj symbolické, pretože dodávateľom časť z nej uhrádza Európska únia,“ vysvetlila Vlasta Beránková.
Vyše tridsať kilogramov chutných jabĺk preto dostali za šesť eur, takže jeden kilogram ich vyšiel približne na dvadsať centov. Podobne je to aj v prípade mlieka. Za 80 litrov zaplatili len 16 eur.
(mak)
