Ľudmila Bátorová má vo svojej zbierke maľované vajíčka aj z ďalej Afriky.
PRIEVIDZA. Veľkonočné sviatky, počas ktorých si kresťanský svet pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, majú viacero symbolov. Najznámejším je v našich zemepisných šírkach maľované vajíčko.
Kraslice však poznajú aj ľudia v iných končinách sveta, napríklad v Ázii, Afrike či južnej Amerike. Dôkazom je výstava v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Škrupinu možno nahradiť
Techniky zdobenia kraslíc prešli od najjednoduchšieho farbenia v rastlinných odvaroch cez náročnejšie batikovanie, voskovanie, lepenie, vyškrabovanie oblepovanie slamou a priadzou, drôtovanie maľbu až po zložitú kombináciu voskovania s dierovaním. Skrášľujú sa predovšetkým slepačie vajcia, už menej kačacie a husacie. Vzácne sú však aj kraslice z veľkých pštrosích vajec alebo naopak z maličkých prepeličích.
Svet veľkonočných vajíčok sa však neobmedzuje iba na škrupinu. V rôznych lokalitách a časových obdobiach ju mohli nahradiť sklo, keramika, plech, kameň, drevo či najnovšie čokoláda.
Zdobenie vajíčok má svoju dlhoročnú tradíciu aj na hornej Nitre. Už viac ako dvadsať rokov sa výrobe kraslíc venuje aj Ľudmila Bátorová z Prievidze. Využíva najmä voskovanie, ale nevyhýba sa ani iným technikám.
Iný kraj, iné motívy
Znalosti, skúsenosti a najmä zručnosť ju časom zaviali aj mimo hraníc tradičnej slovenskej kultúry. Pri svojich potulkách navštívila nielen blízke Česko, Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, ale aj vzdialenejšie Taliansko, Turecko, Rusko či Belgicko. Zavítala však aj do exotikou dýchajúcich krajín ako je Peru, Izrael alebo Malajzia.
A z väčšiny týchto krajín si domov priniesla originálne kraslice. Vo svojej zbierke má však aj maľované vajíčka zo štátov, ktoré nenavštívila.
Na talianskych vajíčkach sú namaľované tváre a veľké písmená, na bielom fínskom vajíčku sú slová písané bielou farbou, na kraslici z Afriky sú vyobrazené tunajšie zvieratá. Netradičné je aj vajíčko z Ruska, na ktorom je nakreslené narodenie Ježiša Krista v Betleheme.
Výstava kraslíc z rôznych kútov sveta, ale aj zo Slovenska, je v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi prístupná do 10. apríla.
