KOŠ. Prvý a zatiaľ jediný slovenský Meibukan Gojyu-Ryu karate klub, ktorého garantom je samotný okinawský učiteľ - majster Meitatsu Yagi (10. dan), vznikol iba koncom vlaňajšieho roka.
„Patronát“ nad klubom drží sensei Václav Šimek, ktorý je zároveň i učiteľom oboch prievidzských senseiov karate klubu v Koši Miroslava Dzurika a Mariána Flimela.
Nadšencov je veľa, ale ...
Najvyšší predstaviteľ Meibukan Gojyu-Ryu karate v Európe do Koša zavítal pred odletom na Okinawu, kde sa konal jeden z najväčších seminárov v karate v roku 2012.
„S karatistami z Prievidze som sa zoznámil pred rokom v apríli na seminári v Radave pri prezentácii Meibukan Gojyu-Ryu. Tento pôvodný okinawský štýl ich veľmi zaujal a na ďalší seminár v Sokolove o mesiac už Miro s Mariánom pricestovali ako členovia Slovenskej asociácie Meibukan karate,“ rozhovoril sa o začiatkoch vzájomnej spolupráce.
„Spočiatku som bol napriek ich záujmu dosť opatrný. Nadšencov je totiž vždy veľa, ale ten záujem zvykne rýchlo opadnúť a mnohí to zabalia. Oproti športovému karate je totiž Meibukan celoživotná cesta a je tu nutná veľká dávka trpezlivosti a sebaovládania, nič sa nedá uponáhľať alebo urýchliť,“ pokračoval sensei Šimek.
Miroslav Dzurik s Mariánom Flimelom však vytrvali a chodili trénovať do Sokolova skoro každý víkend.
Ešte vlani koncom roka na seminári v Sokolove a v Slovinsku nástupca majstrovskej línie Akihito Yagi (7. dan) uznal, že obaja senseiovia Meibukan karate zo Slovenska urobili skvelý pokrok.
Veľmi tvrdý šport
Na rozdiel od športového karate Meibukan karate neobsahuje žiadne útočné prvky, je zamerané výlučne na sebaobranu, harmóniu tela a ducha, sebazdokonaľovanie a obsahuje hlbší až filozofický zmysel a preto je vhodné pre všetkých záujemcov.
V Meibukan Gojyu-Ryu karate sa nesúťaží v tom športovom zmysle, súťaže sú zamerané skôr na porovnanie kvality techník kata a vyspelosti jednotlivých karatistov.
Nie je to len Meibukan, ale i ostatné okinawské štýly, ktoré sa dajú cvičiť do vysokého veku, keďže pri ňom toľko netrpia kĺby a svaly, samotnému majstrovi Meitatsu Yagimu ťahá na osemdesiatku. Oproti tomu športové karate je veľmi limitové vekom.
Mnohí považujú Meibukan Gojyu-Ryu za akési „čudné“ karate, najmä vzhľadom na jeho nesúťažný charakter a absenciu útočných techník.
„Je to nezmysel, Meibukan nie je žiadne divné karate. Naopak, je to veľmi tvrdý šport a naozaj bolí,“ reagoval Václav Šimek, ktorý sa následne so senseiom Miroslavom Dzurikom zúčastnil jedného z najväčších seminárov v karate usporiadanom na Okinawe pri príležitosti stého výročia narodenia majstra Meitoku Yagiho (10. dan).
Na Okinawe sa cvičilo aj 7,5 hodiny denne
V marci sa na Okinawe stretlo viac ako 300 karatistov z celého sveta a počas 30-denného seminára cvičilo niekedy aj 7,5 hodiny denne, aby sa pripravili na vrchol podujatia, ktorým bol svetový šampionát v Gojyu ryu karate.
V ďalších dňoch okinawského seminára bol Miroslav Dzurik majstrom Meitatsu Yagim (10. dan) pozvaný na skúšky technickej vyspelosti na 2. dan. Počas náročnej prípravy majster zmenil svoje rozhodnutie a na prekvapenie všetkých, pozval senseia Dzurika na test na 3. dan.
V náročnom prostredí pred 5-člennou komisiou okinawských majstrov Gojyu-ryu Miroslav Dzurik 3. dan Meibukan Gojyu ryu karate získal.
„Pozvanie na skúšku od majstra je pre karatistu veľkou poctou. O tom či je karatista pripravený na získanie ďalšieho danu totiž rozhoduje iba samotný majster. Navrhnúť mu niečo také alebo ho o to priamo požiadať, je drzosťou najhrubšieho zrna,“ vysvetlil Šimek.
Sensei Václav Šimek na skúške rovnako uspel a stal sa držiteľom 6. danu, ktorý je najvyšší v Európe a zaradil sa iba medzi šiestich ľudí na svete zo štýlu Meibukan karate, ktorí majú takýto vysoký stupeň priamo z Okinawy.
