PRIEVIDZA. Slovensko v ochrane zvierat stále výrazne zaostáva za vyspelými európskymi krajinami, spoločenský tlak však núti politikov konať. Prvými krokmi k zlepšeniu situácie túlavých zvierat u nás je novela zákona o veterinárnej starostlivosti a novela zákona o poľovníctve. Ochrancovia žiadajú aj prijatie zákona o ochrane zvierat, ktorý Slovensko stále nemá.
Do novembra minulého roka boli zvieratá žijúce na ulici na pokraji záujmu verejnej moci. Nikto nemal povinnosť sa o ne postarať, chránili ich zväčša len dobrovoľníci a občianske združenia. Po novom už každé mesto a obec musí mať zriadený útulok alebo karanténnu stanicu. Má aj povinnosť odchytávať túlavé zvieratá a postarať sa o ne. Napriek tomu mnohé slovenské mestá a najmä obce túto povinnosť neplnia. Bránia sa nedostatkom peňazí.
Odchyt dvakrát do roka
V Handlovej pôsobí karanténna stanica už roky, spravuje ju mestská polícia. O túlavé zvieratá sa mesto staralo aj pred prijatím novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Dôvodom je najmä bývalá banícka kolónia, v ktorej žije množstvo túlavých psov a nekontrolovane sa rozmnožujú.
„Odchyt psov v tejto časti mesta robíme pravidelne dvakrát do roka. Zároveň kontrolujeme, či ich majú majitelia prihlásené a snažíme sa zistiť reálny počet zvierat,“ vysvetlil náčelník handlovských mestských policajtov Milan Pepich.
Ostatný odchyt v kolónii zorganizovali mestskí policajti začiatkom februára. Podarilo sa im chytiť jedenásť psov, skontrolovali 137 domácností. Zvieratá prezrel veterinár, „traja psi museli byť zo zdravotných dôvodov utratení,“ povedal Pepich. Pre jedného psíka si prišiel majiteľ, ďalšiemu sa podarilo ujsť. Zvyšných šesť skončilo v karanténnej stanici. „Snažíme sa im nájsť nové domovy,“ povedal náčelník.
Vďaka dobrovoľníkom a aktívnej stránke útulku na sociálnej sieti sa podarilo dvoch psíkov v priebehu týždňa umiestniť. Na nový domov stále čaká osem ďalších.
Náčelník si spoluprácu s dobrovoľnými milovníkmi zvierat pochvaľuje. „Ich pomoc je nádejou, že sa nám rýchlo podarí nájsť zvieratám nový domov.“ Vlani bolo v Handlovej odchytených 114 psov, z nich 62 sa vrátilo pôvodným majiteľom a 42 našli nový domov.
Našli utýraného psa
V Bojniciach funguje karanténna stanica s troma kotercami od roku 2004. O odchyt túlavých psov sa tiež stará mestská polícia, podľa zástupcu primátora Zdenka Priehodu sa po prijatí novely zákona pre nich nič zásadné nemení. „Aj doteraz sme zabezpečovali odchyt opustených zvierat a pokiaľ sa nenašiel ich pôvodný majiteľ, boli ponúknuté na adopciu. Na rozdiel od iných karanténnych staníc sme z kapacitných dôvodov nikdy nepristúpili k utrácaniu zvierat,“ povedal.
Príbeh utýraného psa Selyho si môžete prečítať tu.
Bojnice v súčasnosti trápi situácia na brehu rieky Nitry, kde sa usadili bezdomovci, ktorí tu držia množstvo psov a mačiek bez veterinárnej starostlivosti či prihlásenia. Zvieratá medzi sebou množia a so šteniatkami kšeftujú. Ako sami priznali, psy sú často zdrojom ich príjmov.
Na zlú situáciu zvierat viackrát upozorňovali ochrancovia zvierat, napokon sa im z Bojníc podarilo odviezť viacero psov. Dobrovoľníci z útulku v Partizánskom, ktorý je občianskym združením, sa na vlastné náklady postarali o odvoz šteniatok a kastráciu sučiek, ktoré žili u bezdomovcov.
Podľa dosiaľ nepotvrdených informácií sa v tejto lokalite nachádza ešte viac ako desať psov. Zdenko Priehoda vysvetľuje, že situácia je komplikovaná. „Jedného psa im vezmete a o pár dní majú ďalšieho.“ Upozornil aj na to, že ani jeden z bezdomovcov nie je z Bojníc, rovnako ani psy. Keďže sa ale nachádzajú v katastrálnom území mesta, všetky náklady s nimi spojené idú na účet bojnických daňových poplatníkov.
Mesto si závažnosť situácie pri rieke uvedomuje. Dôkazom je aj utýraný pes, ktorého našli mestskí policajti obeseného neďaleko bezdomoveckých táborov. Pitva potvrdila, že išlo o týranie, preto mesto prípad postúpilo štátnej polícii. „Zistili sme osobu podozrivú zo spáchania tohto skutku,“ povedal viceprimátor.
Bojnice sa chcú problému so psami bezdomovcov venovať, podľa Priehodu to však nie je také jednoduché. Bezdomovci nemajú psy v evidencii a sú prakticky nepostihnuteľní. Na pokutu nemajú a pre neprihlásenie im nie je možné zvieratá zobrať. Okrem toho mesto nemá na starostlivosť o opustené zvieratá zabezpečené ani finančné podmienky. Je to problém väčšiny samospráv. Chýba im podpora od štátu. „Napriek tomu sme už v minulosti hradili kastráciu psov, ktoré patrili bezdomovcom,“ objasnil viceprimátor.
