PORUBA. Od 4. februára sa v rôznych hornonitrianskych obciach uskutočnili vystúpenia folklórnych tanečných a speváckych skupín detí i dospelých, aj prehliadka folklórnych kolektívov spolkov karpatských Nemcov žijúcich v okolí Nitrianskeho Pravna. Niektoré svojím vystúpením spestrili aj Deň majstrov. Predstavili sa však na ňom predovšetkým majstri keramikári, debnári, čipkárky, krasličiarky, rezbári, výrobcovia drevených hračiek, výrobkov z prútia, slamy i z drôtu. Svoje umenie a zručnosť viacerí predvádzali priamo pred očami návštevníkov. Mnohé z remesiel by bez týchto ľudí pravdepodobne úplne zanikli, konštatovala Ľudmila Húsková, riaditeľka Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi, ktoré je hlavným organizátorom slávností. Podľa nej je potešiteľné, že v remesle neraz pokračujú po otcoch synovia ba už aj vnuci.
Napríklad v rodine Šovčíkovcov z Lazian začal vyrábať ošítky z ražnej slamy, ktoré sa voľakedy používali na kysnutie chlebového cesta, otec Rastislav. Naučil sa to od svojho otca. Dnes už ich skúša vyrábať aj jeho 14-ročný syn, tiež Rastislav. Najviac ho však baví práca s drevom. Verejnosti predstavil drevené stolčeky tak, ako ich vyrábal jeho starý otec, bez použitia jediného klinca. Návštevníci obdivovali aj klasické drevené hračky v podobe koníkov, vozíkov či kolísok pre bábiky. Vyrába ich Peter Šovčík z Pravenca. Dlhé roky pracoval ako stolár pri výrobe nábytku. Teraz je už pripútaný na invalidný vozík a výroba hračiek mu pomáha nepoddať sa zlému osudu. Hračky z dreva sú podľa neho určite pre deti vhodnejšie ako tie z plastov.
Pozornosť pútala aj 70-ročná Adela Balážová z Lazian, ktorá predvádzala ozdobovanie kraslíc farebným voskom. To tajov výroby hlinených misiek, dózičiek, ale aj ozdobných predmetov zasa zvedavcov zaúčal skúsený keramikár Rastislav Haronik z Vyšehradného. Prekvapením však boli dve drotárky. Kristína Bodoríková z Nitrianskeho Pravna, ktorá tenkými medenými drôtikmi opletá kraslice a Ingrid Závacká z Tužiny na mieste ukázala, že zvláda aj komplikované umelecké výrobky z hrubšieho drôtu.
Zimné slávnosti Hornonitria pôvodne začalo RKC v spolupráci s obcami organizovať preto, aby početné folklórne súbory na hornej Nitre mali príležitosť stretnúť sa aj v zimných mesiacoch. Všetky folklórne festivaly väčšinou totiž bývajú v lete. Postupne si slávnosti získali obľubu a prerástli do širokospektrálneho podujatia, s prezentáciou všetkých druhov ľudového umenia. Za uplynulých deväť rokov je vidieť, že podujatia pomohli zvýšiť záujem o folklór v hornonitrianskych obciach. Rozrastajú sa súbory a skupiny, pribúda najmä mladých nadšencov, ktorí postupne preberajú štafetu ľudových tradícií a umenia, čo je predpoklad, že nezaniknú, zdôraznila Húsková.
