PRIEVIDZA. Štyridsaťtri rokov pracoval Gabriel Čauder ako röntgenový asistent v bojnickej nemocnici. Tí, ktorí sa s ním nestretli ako pacienti, ho možno poznajú ako dlhoročného mestského poslanca.
Nie všetci však vedia, že je vášnivým zberateľom takmer všetkého.
Platne v zozname
Zberateľská vášeň sa u Gabriela Čaudera prebudila ešte v mladosti a verný jej zostal až do dôchodku.
„Ešte ako slobodný som začal zbierať zapaľovače. Sám pritom nie som fajčiar. Mám ich asi sto, zväčša som ich dostal od svojich známych. Najviac sa mi páči miniatúrny zapaľovač, ktorý je vysoký asi jeden a pol centimetra,“ predstavil prvú zo svojich zbierok stále aktívny penzista.
V zbierke Prievidžana je aj miniatúrny zapaľovač alebo jeden v tvare lode.
Fajčiarom sú blízke aj zápalky, Čauderovi zas nálepky zo zápalkových škatuliek. Nevie, koľko ich má presne, rátať by ich ale mohol na tisíce. Dlhé roky bol členom klubu filumenistov, v ktorom sa združujú zberatelia zápalkových nálepiek.
Ako zberateľ mincí patril aj medzi numizmatikov a blízka mu bola aj filatelia. V skrini v obývačke ukrýva aj zbierku pohľadníc, kalendárikov, príveskov, máp miest, podložiek pod pivá, telefónnych kariet alebo vlajok.
„V mojom prípade je asi jednoduchšie povedať, čo nezbieram,“ smeje sa Čauder.
Spísané v zoznamoch má dokonca aj knihy, ktorých vlastní okolo tisíc, ale tiež DVD, audiokazety či dokonca veľké aj malé vinylové platne. Pyšný je aj na vtipy, ktoré si roky vystrihoval z novín a časopisov.
Kosti a striekačka
Jednu z jeho najväčších zbierok tvoria rôzne odznaky, má ich vyše desaťtisíc. Sú na nich vyobrazené znaky športových klubov, erby miest a dedín či logá firiem a závodov. Mnohé z nich sú už dnes raritné, pretože veľa podnikov v posledných dvadsiatich rokoch zaniklo.
Približne desaťtisíc má prievidzský dôchodca aj pier. Zaujímavé je, že nechce, aby boli funkčné, aby sa s nimi dalo písať.
„Som rád, keď splnia svoj účel a potom si ich odložím. Preto ak dostanem nejaké pero, dám ho niekomu, kto veľa píše, aby ho vypísal a potom si ho vezmem. Tuš by aj tak v perách postupne vysychal,“ vysvetlil Čauder.
Medzi perami tvoria osobitnú skupinu tie, na ktorých je nápis Prievidza alebo erb tohto mesta. Vo zvláštnej škatuli zas má „politické“ perá, teda také, na ktorých je názov alebo logo politickej strany.
„Ako dlhoročnému zdravotníkovi sú však môjmu srdcu najbližšie perá v tvare kosti alebo injekčnej striekačky,“ prezradil zberateľ.
Nielen perá, ale aj ďalšie predmety do svojich zbierok získaval a získava od svojich známych alebo výmenou s inými zberateľmi.
Malý byt
Gabriel Čauder nevie presne vysvetliť, čo ho na zberateľstve baví a láka.
„Na začiatku zbierky je napríklad nejaký vzácny kúsok. Keď som získal vzácne podložky pod pivá z Nemecka, na ktorých je ešte švabachové písmo, začal som ich zbierať. V mnohých prípadoch sú tieto predmety zdrojom poznania minulosti. Páčia sa mi tie, ktoré súvisia so Slovenskom alebo s jeho osobnosťami. Kedysi vyšla séria fotografií významných Slovákov na telefónnych kartách. Je škoda, že mnohých z nich nedokážeme dostatočne oceniť,“ zamyslel sa Čauder.
Svoje bohaté a zaujímavé zbierky už príliš nerozširuje, nezmestili by sa mu do bytu. Kedysi sníval o vlastnom dome alebo aspoň štvorizbovom byte, kde by mal pre svoje poklady vyčlenenú samostatnú miestnosť.
„Niečo také zostane už asi len snom. Som rád, že moju zberateľskú záľubu toleruje rodina. Ktovie, či sa niektorí zo synov vydá v mojich šľapajách,“ uzavrel Čauder.
