PRIEVIDZA. Prezývky nás sprevádzajú takmer celý život. Dávajú si ich žiaci v škole, kamaráti v partiách, výnimočné nie sú ani na pracoviskách či v ďalších skupinkách ľudí s rovnakými záujmami.
Prezývky sú doménou aj rôznych internetových fór, kde má každý svoje osobité meno, známe ako „nick“.
Pomenovania sa kedysi ušli aj obyvateľom jednotlivých miest a obcí. Horná Nitra v tomto smere nie je výnimkou. V regióne preto máme Metliarov, Hríbarov, Handrárov, Smoliarov, ale aj Francúzov.
Stačí maličkosť
Prezývkami sa intenzívne zaoberala Jana Hvojniková z Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi, preto ju v rámci hornej Nitry môžeme označiť za odborníčku v tejto oblasti. Zisťovala, ako a prečo vznikajú prezývky a zosumarizovala aj ľudové pomenovania obyvateľov niektorých dedín a miest.
„Na vznik prezývky stačí neraz maličkosť. Podnetom môže byť meno alebo priezvisko, určitá fyzická alebo psychická danosť človeka alebo jeho vlastnosť. Osobitnou kapitolou sú pomenovania pre skupiny ľudí, ktorí majú niečo spoločné, napríklad záujmy alebo prácu,“ vysvetľuje Hvojniková.
Pre obyvateľov obcí a miest vznikali prezývky najčastejšie podľa povolania a remesla, ktoré bolo pre nich typické. Niektoré pomenovania však reagujú na pôvodné, napríklad nemecké názvy dedín, alebo na fakt, že ľudia z dediny vo veľkom odchádzali za robotou do niektorej krajiny.
Neúplný zoznam
Jana Hvojníková zozbierané ľudové pomenovania obcí a miest hornej Nitry zverejnila v publikácii Impulzy pre miestnu kultúru.
„Stretla som sa s rôznymi reakciami, niektorí celkom nesúhlasili s prezývkami. Bolo by asi najlepšie, keby sme ich vnímali s nadhľadom a možno aj s humorom,“ zdôraznila Hvojniková.
V zozname dedín a miest z prievidzského okresu niektoré chýbajú. Je to preto, že v ich prípade sa prezývku zistiť nepodarilo. Pri ďalších zas nie je vysvetlené, prečo pomenovanie vzniklo.
„Pokiaľ niekto pozná prezývky chýbajúcich obcí a miest alebo dôvod, pre ktoré vznikli, budeme radi ak sa ozvú do redakcie Hornonitrianskych novín. Radi zoznam doplníme,“ dodala Hvojniková.
Prezývky niektorých obcí a miest na hornej Nitre
Bojnice – pľúckari (podľa najčastejšie pripravovaného jedla z kačacích a husacích pľúcok)
Bojnice, časť Dubnica – melenčiari (podľa melencov do najčastejšie pripravovanej polievky miestnych obyvateľov)
Bystričany –kapsiari, cibuliari
Cigeľ – partizáni (podľa účasti v bojoch 2. svetovej vojny)
Čereňany – smrťkári
Diviacka Nová Ves, časť Vrbany – predmestie Viedne
Diviaky nad Nitricou, časť Banky – amerikánci
Diviaky nad Nitricou, časť Ješkova Ves – hríbari
Diviaky nad Nitricou, časť Máčov – smoliari (zaoberali sa chytaním čvíkot, vtákov veľkosti drozda a chytali ich na lepidlo – smolu)
Diviaky nad Nitricou, časť Somorova Ves – cvíčalníci (chytali cvíčaly), smoliari (varili smolu)
Dolné Vestenice – korenári
Handlová – krekáči (z pôvodného nemeckého názvu Krieckerhau z roku 1920), repoši (repatrianti)
Horná Ves – malá Ázia
Horné Vestenice – čuhiari, korenári
Jalovec – bosoráci
Kamenec pod Vtáčnikom – handrári (chodenie za handrami - hauzírovanie - podomová činnosť)
Kľačno – gajdliari (podľa pôvodného názvu Gajdel z roku 1808)
Kostolná Ves – kozliari
Koš – vlčiaci (počas tuhej zimy sa k dedine priblížili vlci. Do obce prišiel muž, ktorý kričal, že vlci idú napadnúť dedinu. Muži sa vyzbrojili na boj proti vlkom. Napokon zistili, že to bol len pes.)
Lazany – koťuhy, sitkári, cedelkári
Lehota pod Vtáčnikom – bosoráci (venovali sa bosoráctvu)
Liešťany – havkáči (podľa psov, ktorých bolo v dedine veľa)
Liešťany, časť Dobročná – drevkári
Liešťany, časť Lomnica – vranári
Malá Čausa – francúzi (podľa vysťahovalcov, ktorí odišli za robotou do Francúzska)
Malinová – cachari (podľa pôvodného nemeckého názvu dediny Cach, Zeche, z roku 1339)
Nedožery-Brezany – melenčiari
Nitrianske Pravno – Prona
Nitrianske Pravno, časť Vyšehradné – Majzel (pôvodný nemecký názov z roku 1333)
Nitrianske Rudno – podhoráci (Sučanci dedine hovorili Podhorie), krpčiari (namiesto baraniny varili v hrnci mamľas krpce, ktoré im tam hodili chlapci)
Nitrianske Sučany – korenári
Nitrica – korenári (podľa obchodníkov, ktorí kupčili s korením)
Opatovce nad Nitrou – mučeníci
Podhradie – bratia a sestry alebo bratu a sestra (tak sa oslovujú pri stretnutí, podávajúc si ruky)
Poluvsie – žabiari (podľa miestneho močiara)
Poruba – kapsiari
Prievidza – bôbari (podľa najčastejšie pripravovaného jedla z bôbov)
Prievidza, časť Hradec – varačkári (z maďarského slova vár - hrad)
Prievidza, časť Veľká Lehôtka – oplenári, kapsiari (chudobní chlapci používali veľké kapsy pri pasení dobytka, ktoré boli vraj prázdne)
Prievidza, časť Necpaly - srnci
Radobica – američania, malá Amerika (v obci bola stále voda, to znamená „za vodou“ ako je Amerika)
Rudnianska Lehota – sykoráci
Sebedražie – borovičkári, teliari, francúzi (podľa obyvateľov, ktorí odišli do Francúzska)
Seč – metliari (podľa brezy, z ktorej sa ešte i dnes robia metly)
Šútovce – korenári (podľa predavačov ovocia a pálenia pálenky)
Temeš – metliari
Tužina – kováčová (v dedine žilo veľa Kováčovcov), Šmicaj (podľa pôvodného nemeckého názvu Schmiedshau)
Valaská Belá – oknári, drotári
Veľká Čausa – Praha
RKC Prievidza
