LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Kolednícka akcia Dobrá novina má na Slovensku niekoľkoročnú tradíciu. Organizuje ju hnutie kresťanských spoločenstiev detí eRko. Malí koledníci pod vedením dospelých navštevujú počas vianočných a novoročných sviatkov rodiny a zbierajú peniaze pre rôzne projekty pre chudobných v Afrike.
V mnohých štátoch čierneho kontinentu už vďaka darom od Slovákov vyrástli školy, zdravotnícke zariadenia či rôzne zariadenia na pomoc deťom.
Tanec s mobilom
V dvoch centrách v Keni, v ktorých žijú chlapci zápasiaci s drogovou závislosťou, tri mesiace pracovala Veronika Wäldlová z Lehoty pod Vtáčnikom.
K Dobre novine sa dostala ako desaťročná, keď bola medzi koledujúcimi deťmi. Neskôr bola sprevádzajúcou aj zodpovednou osobou pre koledovanie v Lehote.
„Akcia mi bola vždy blízka, zaujímala som sa o projekty, ktoré sme vyzbieranými peniazmi podporovali. Počas leta chodia do Kene dobrovoľníci zo Slovenska a ja som túžila byť medzi nimi. Splnilo sa mi to vlani v lete,“ prezradila Veronika.
Podmienkou bol vek nad 21 rokov, znalosť angličtiny, aktivita v prospech Dobrej noviny a úspešné absolvovanie pohovoru.
V Keni pracovala v dvoch rehabilitačných centrách, ktoré sú určené pre chlapcov zápasiacich s drogovými závislosťami.
Veronika v jednom z afrických krojov. Foto: ARCHÍV VW
Veronika ich učila angličtinu a matematiku, pomáhala však aj pri varení, snažila sa chlapcom pomáhať, keď za ňou prišli s nejakým problémom. Zahrala si s nimi aj futbal, naučila ich hrať pexeso a zatancovala si s nimi na hudbu, ktorú mala v mobile, pretože tam nebola elektrina.
„Chlapci sa v centre pripravujú na ďalší život, snažili sme sa, aby išli ďalej študovať alebo absolvovali aspoň nejaké kurzy, vďaka ktorým by si neskôr našli prácu,“ priblížila cieľ práce v centrách Veronika.
Chudoba prevažuje
Do Kene sa nedostala vďaka vyzbieraným peniazom, ale pobyt v tejto africkej krajine jej a ďalším dobrovoľníkom platí naše ministerstvo zahraničných vecí.
Napriek tomu, že v centrách mala práce neúrekom, snažila sa trochu spoznať krajinu a hlavne tunajších ľudí.
Keňa, rovnako ako mnohé ďalšie krajiny Afriky, sú charakteristické veľkou chudobou. Veronika však pripomína, že „aj v Keni sa nájdu ľudia veľmi bohatí, je tam tiež stredná vrstva, ktorá má vzdelanie a zamestnanie. No stále najväčšou skupinou sú chudobní. Žijú v slumoch, v jednoduchých podmienkach. Naproti tomu v mestách sú aj veľké moderné obchodné centrá, rovnaké ako v napríklad v Európe.“
Chudobní Keňania sú podľa Veroniky veľmi pohostinní. Aj keď majú málo, aj s tým sa dokážu podeliť.
„V pohostinnosti sme my, Slováci, veľmi podobní s Keňanmi. Všimla som si ale, že niektorí obyvatelia tejto krajiny si občas dokážu vymýšľať a človek nie vždy vie, čo je pravda a čo lož. Vymyslenými príbehmi chcú zaujať a dúfajú, že 'bieli' im pomôžu. Samozrejme, nie všetci sú takí,“ poznamenala dobrovoľníčka z Lehoty pod Vtáčnikom.
Pobyt v Keni jej potvrdil, že peniaze nie sú najdôležitejšie, že chudobní ľudia svoj čas a energiu venujú vzťahom.
„Dokážu pozvať človeka na návštevu a posedenie, aj keď nemajú nič, len vodu. Ak preženiem, my keď nemáme plnú chladničku, ani nikoho domov na návštevu nezavoláme. V Afrike som sa naučila viac si vážiť vzťahy a snažím sa ich teraz upevňovať,“ zdôraznila Veronika.
Futbal preslávil Slovensko
V Keni bola v roku 2010 od júna do septembra, keď je v tejto krajine zimné obdobie. Znamená to, že tam neboli obrovské horúčavy, cez deň bolo bežne 16 až 17 stupňov, niekedy aj 23.
V tom čase sa na africkom kontinente konali majstrovstvá sveta vo futbale. Slovensko, zvlášť po nezabudnuteľnom víťazstve nad Talianskom, bolo aj v Keni veľmi známe a populárne.
„Prekvapujúco však vzdelaní Keňania vedia dosť o našej krajine. V tomto smere sú šikovnejší ako Európania alebo Američania,“ myslí si Veronika.
V ďalekej africkej krajine si rýchlo zvykla na tunajšie jedlo. Ugali, čo je kukuričná kaša, jej zo začiatku príliš nechutila, pretože je bez výraznejšej chuti. Postupne si ju však obľúbila. Okamžite však mala rada jedlo gittheri, čo je fazuľa s kukuricou. Najchutnejšia však podľa nej bola chappati, čo je placka vytvorená len z múky, vody a opražená na oleji.
Skončil Rok dobrovoľnítva
Rok 2011 bol Medzinárodným rokom dobrovoľníctva. Veronika Wäldlová nevie presne vysvetliť, čo ju na dobrovoľníctve láka.
„Už som spomenula, že peniaze pre mňa nie sú najdôležitejšie. Pre dobrý pocit mi často stačí, že som niekomu vykúzlila na tvári úsmev, že som mu nejako pomohla. A za to nepotrebujem inú odmenu,“ ozrejmila Veronika.
Rada by sa ešte niekedy do Kene vrátila a verí, že sa jej to raz podarí. V rámci hnutia eRka a akcie Dobrá novina však chce dať príležitosť aj ďalším, aby išli pomáhať priamo do Ariky.
Niektoré školy v Keni sú veľmi skromné. Foto: ARCHÍV VW
