PRIEVIDZA. Kto príde do kostola, vidí pri omši zväčša len kňaza a miništrantov. Sú však aj ďalší ľudia, ktorí zabezpečujú dôstojný priebeh bohoslužieb.
Do chrámu ľudí zvoláva zvonár, aj keď v posledných rokoch je už väčšina zvonov na elektrinu. Vďaka hre na organe a speve je počuť organistu. A pred omšou sa pri oltári niekoľkokrát mihne kostolník, ktorý pripravuje knihy či kalichy na omšu.
Kedysi boli tieto povolania na výslní, mali aj svoju vážnosť. Dnes ich robia ľudia zväčša popri inej práci alebo na dôchodku.
Kostolník
Starostlivosťou o interiér kostola bol v minulosti zvyčajne poverený cirkevnou radou niektorý chudobný veriaci.
„Niekde však táto funkcia mala čestný charakter a vykonával ju predchádzajúci starosta. Odmeňovanie bývalo rôzne, peňažné aj naturálne,“ hovorí riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová a pokračuje: „Pri koledovaní s farárom na Troch kráľov, kedy sa vyberala v domácnostiach aj cirkevná daň, dostával odmenu aj kostolník. Tento spôsob sa udržal až do polovice 20. storočia, v niektorých obciach hornej Nitry aj dlhšie. Od polovice 50-tych rokov 20. storočia túto funkciu v dedinských pospolitostiach dostávali aj ženy – dôchodkyne.“
V prievidzkom farskom kostole sú v súčasnosti traja kostolníci, muž a dve ženy. Jednou z nich je Jozefína Majtenyiová.
„Onedlho to bude už šesť rokov, čo robím kostolníčku. Najskôr som len prišívala golieriky na štóly. Vtedajší kostolník Ján Málik mi povedal, že by som mohla robiť kostolníčku. Tvrdila som, že to nezvládnem, no postupne som sa všetko naučila,“ rozhovorila sa kostolníčka.
Čo je jej povinnosťou? Pripravuje všetko na bohoslužby, stará sa o čistotu kalichov, odevov, dozerá, aby sa nič nestratilo, otvára kostol pred omšou.
„Mnohí si myslia, že len niečo vynesiem zo sakrestie pred oltár a po omši to zas odnesiem. Tej práce je oveľa viac, všetko musí byť v poriadku. Už dve hodiny pred omšou som v kostole. Stretávam sa aj s negatívnymi reakciami ľudí. Napríklad ak prídem trochu neskôr otvoriť kostol, hneď sa niektorí do mňa pustia. Naopak veľké pochopenie mám u kňazov, ktorí sú teraz v Prievidzi,“ zdôraznila Majtenyiová.
Organista
Ani dnes ani v minulosti nebola funkcia organistu tradičným zamestnaním. V kostole hrával zväčša miestny učiteľ, „hlavne ak bol zamestnancom cirkvi,“ doplnila Géczyová.
Štyridsaťročný Ľudovít Koštialik pracuje v banskom podzemí ako mechanik. Okrem toho je aj organistom v prievidzskom farskom kostole.
Príklad dostal vo svojom otcovi, ale aj v učiteľovi klavíra, pretože sú alebo boli organistami.
„Beriem to ako záľubu. Organistom som už viac ako dvadsať rokov, takže už veľa 'trénovať' nemusím, je to rutina. Aj keď sú výnimky. Napríklad na Veľkú noc sú väčšie a zložitejšie obrady, musím sa vtedy pripravovať,“ vysvetlil Koštialik.
Organista má na nedele a sviatky odporúčané piesne, ktoré môže hrať, v konečnom dôsledku si konkrétne vyberie sám.
„Mám obľúbené, tie hrám častejšie, ale sú aj také, ktoré sa nehrajú vôbec. Obľúbených piesní mám viacero, ale určite najkrajšia je Tichá noc,“ prezradil organista.
Zvonár
Funkciu zvonára dojednával kedysi cirkevný výbor s predstavenstvom obce.
„Sociálna situácia nútila mnohých, aby sa o túto prácu uchádzali. Odmenou pre nich boli nielen peniaze, ale aj naturálie. Príležitostne dostával odmenu aj za zvonenie pri úmrtí. Zvoniť musel aj pri výnimočných udalostiach, ako boli búrky, požiare, vojny alebo iné nebezpečenstvá,“ priblížila úlohy zvonára v minulosti Géczyová.
Dnes je už zvonárov málo, nahradila ich mechanika, ktorá rozozvučí zvony podľa nastavenia. Napriek tomu ich je niekoľko stále aj na hornej Nitre.
Len tri roky je zvonárom Jozef Maďar z Handlovej. Zvoniť začal potom, keď bola pri kostole Dobrého pastiera na hornom konci Handlovej opravená drevená zvonica.
Jozef Maďar zvoní v drevenej zvonici. FOTO: MAK
„Som v prvom rade historik, zvonenie je len služba pre ostaných. Chcem, aby táto tradícia ostala zachovaná. Zvoním v nedele a počas sviatkov pred omšami a na poludnie,“ vysvetlil Maďar.
Mrzí ho, že keď v nedeľu alebo počas nejakého sviatku o dvanástej hodine zvoní, počuť píly, čulý pracovný ruch.
„Kedysi to tak nebolo, ľudia v tieto dni nepracovali. Aspoň pre túto tradíciu by mohli ľudia zachovávať pokoj,“ dodal Maďar.
