BOJNICE. Slovenská herečka, členka Slovenského národného divadla v Bratislave. Má jedného syna a hrala v mnohých televíznych aj divadelných inscenáciách, najznámejšia je ako Ivana z Paneláku. Nedávno sa predstavila aj divákom na hornej Nitre s českým divadlom Frída v hre Medzi nebom a ženou. V rozhovore prezradila, čo má rada na Vianociach a prečo sa postavy v známom seriáli musia stále meniť. DIANA MÓROVÁ.
Ako ste sa dostali k divadlu Frída?
- Súkromne. Robili sme v Hlohovci do rozhlasu živú nahrávku, kde som pracovala s Martinom Trnavským. Ako sme sa viezli domov, tak sme rozprávali o divadle a iných témach a dohodli sme sa, že spolu niečo pripravíme.
Ľudia vás najčastejšie poznajú ako Ivanu z Paneláku, ale ste aj divadelná herečka. Čo vám je bližšie? Televízna kamera alebo divadelné dosky?
- Asi divadlo, lebo tam ideme v kuse. Nikto ma nevyruší, nepovie stop a idete od začiatku. Príbeh ide súvislo. Pri natáčaní niekedy ideme od konca, potom od začiatku, musíme zastať. Je to iný rytmus práce, ale aj ten ma baví.
Je natáčanie seriálu vyčerpávajúce?
- Určite v tom, že na Kolibe nie sú okná. Preto tam niekedy nie je vzduch a je tam veľmi teplo a v takom priestore sa ťažko pracuje. A všetko je na človeku také navalené.
V akom zmysle?
- Myslím kulisy a okrem toho je tam veľa prachu. Natáčanie mi dá niekedy zabrať, napríklad mám večer ťažké predstavenie a ráno musím skoro vstávať, vtedy je to dosť náročné. Musím si zariadiť niekoho k synovi, kto mi ho zoberie do škôlky a podobne. Podľa mňa je dôležité, aby človek vedel popri práci oddychovať a nemal taký časový harmonogram, aby mal od rána do večera robotou, čo ja nerobím.
Všetky scény sa natáčajú len na Kolibe, alebo aj niekde mimo?
- Točíme všetko na Kolibe. Exteriéry sú samozrejme vonku a ešte pár záberov sa filmuje mimo Koliby.
Seriál sa točí dopredu, čiže ste už pred kamerou prežili Vianoce?
- Áno, o Vianociach sme už natáčali. Filmovanie dopredu je dôležité, lebo môže niekto ochorieť a niekedy je to potrebné aj pre rôzne technické veci.
Takže ste mali predprípravu na sviatky.
- Dá sa to tak povedať. Keď nám doniesli stromček do štúdia, už bol vyzdobený a my sme si všetci povedali, že ozaj, o chvíľu sú tu Vianoce. Vtedy si to človek uvedomí, že zase sme o rok starší.
Aj panovala sviatočná atmosféra, alebo ste to brali len ako dekoráciu v práci?
- To sa nedá tak pociťovať. Je to práca ako iná, aj zamestnanci v banke alebo predavačky už majú okolo seba výzdobu. Má to na nich len ten efekt, že si uvedomia, že sa blížia Vianoce. A u nás to bolo to isté. Jednoducho vidíme stromček, tak musíme hrať o Vianociach.
Ste s postavou Ivany zžitá?
- Nie. Ja mám toľko postáv a charakterov, že ja týmto vôbec nežijem. Akurát mám pocit, že sa Ivane trochu stratil humor, čo by som do seriálu chcela vrátiť. Aj moje okolie mi vravelo, že by som sa tam mala viac hádať, ako kedysi. Ale keď som bola taká, všetci ma odsudzovali, teraz, keď som milá, tak chcú zase starú Ivanu. (smiech)
Čiže si sama určujete, aká vaša postava bude?
- Aby sa mohlo točiť ďalej, tak sa charakter tej postavy musí stále trochu meniť, aby sa diváci nenudili. Samozrejme, že je to práca scenáristov, ale svoje postavy s nimi konzultujeme.
Hráte v Paneláku, v divadle a pracujete aj na iných projektoch, čiže ste asi dosť vyťažená. Ako ste stihli prípravy na sviatky?
- Normálne. Stihla som všetko. Vždy si poupratujem, dám výzdobu z minulých rokov. Stromček mám krásny, aj vonku máme jeden, dám ako dekoráciu sviečky, žiarovky. Nerobila som žiadnu inú špeciálnu prípravu.
Časovo vám to všetko vychádza?
- Jasné. Nakupovať chodím priebežne, čo aj musím, keďže mám malé dieťa. Podľa mňa, keď sa niekto sťažuje, že nestíha, tak sú to chlapi.
A ženy nie?
- My si to vieme naplánovať. Aj ja si to rozplánujem tak, aby mi to vyšlo. Na prípravy je vždy čas, len si ho treba nájsť. Keby to však mal byť nejaký veľký nákup, ako napríklad chodia niektoré baby do Rakúska, tak to by som nestíhala. Ale myslím si, že tie veci sa dajú kúpiť aj v Bratislave, alebo hocikde inde.
Takže si nepotrpíte na veľké nákupy?
- Ja nie som zástancom toho, že všetko musí byť najväčšie a najlepšie.
Čo sa vám páči na Vianociach?
- To, že je pokoj. Voľno, nikto nejde do práce. Že sa navštevujeme ako susedia. Najdôležitejšie je, že sa stretávame ako rodina a trávim čas doma so synom. A že mám voľné večery, čo ja inak nemám.
Máte nejaké vianočné želanie?
- Chcem byť zdravá, aby som mohla pracovať a aby boli zdraví a šťastní aj ľudia v mojom okolí. A aby im bolo v mojej prítomnosti dobre.
