PRIEVIDZA. Hornonitrianske múzeum v Prievidzi každoročne pripravuje v čase vianočných sviatkov výstavy a atrakcie spojené s týmto obdobím. Inak to nie je ani tento rok, kedy na výstave s názvom Vianoce na hornej Nitre predstavujú zamestnanci múzea návštevníkom zvyky a tradície, ktoré sa viažu k nášmu regiónu.
„Vianoce v minulosti boli úplne iné. Rozdiel bol aj medzi oslavami na dedine a v meste,“ vysvetlila riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a zároveň jedna z autoriek výstavy Iveta Géczyová. Zvyky sa rôznia aj podľa národnostného zloženia.
Betlehemy sa väčšinou stavajú, hoci nie vo všetkých rodinách. „Veľkú úlohu zohráva príslušnosť k náboženstvu a etniku. Napríklad Rómovia vôbec nestavajú betlehemy,“ povedala riaditeľka.
V múzeu pripravili tradičný stôl na dedine a v mestskom prostredí, aby si návštevníci mohli porovnať rôzne zvyky.
Na dedine stromček visel z hrady. Bolo to pre nedostatok miesta. Keďže bol umiestnený nad stolom, štedrá večera sa odohrávala priamo pod ním. „Na ozdobenie stromčeka na dedine sa používali prírodné ozdoby. Vešali orechy, červené jabĺčka, neskôr cukor zabalený v staniole. Vyrábané a kupované ozdoby prišli do dedinskej domácnosti až neskôr,“ hovorí Géczyová.
Gazdiná položila na stôl čistý plátenný obrus, na ktorý dala dva pecne chleba. Jeden zjedli počas večere, druhý nechali na stole až do troch kráľov, pretože kedysi ľudia verili, že má čarovnú moc. Pod stôl ukladali obilie a peniaze, aby si tak zabezpečili hojnosť na ďalší rok.
Na stole nechýbal ani pohárik so svätenou vodou a zelenou vetvičkou. Boli aj zvyky, ktoré dnes už v podstate vymizli. „Nohy stola sa obtáčali reťazou, aby rodina držala pokope. Tiež sa nedávali lakte na stôl, aby nebol človek chorý. Pod stôl zase dávali kovový predmet, napríklad sekeru, lebo keď sa ho niekto počas večere dotkol, prešla na neho sila toho predmetu,“ vymenovala riaditeľka.
Na druhej strane sú zvyky, ktoré pretrvávajú dodnes. Je to napríklad krájanie jablka či jedenie oblátok s medom a cesnakom.
Naproti tomu v meste bol podstatne bohatší stôl, na ktorom boli poukladané honosné servisy a príbory. Stromček nevisel, ale bol umiestnený blízko stola. Prírodné ozdoby nahradili kupované.
„Kedysi musel byť dostatok na Vianoce, pretože ľudia verili, že keď bol dostatok vtedy, tak bude po celý rok,“ tvrdí riaditeľka múzea. Podľa nej dnes často robíme veci, ktoré sú pozostatkom zvykov z minulosti a pritom ani nevieme, aký pôvod majú. Myslí si, že na niektoré zvyky už zabúdame. Rovnako sa z niektorých domácností vytráca vianočný stromček.
Z jedál na štedrovečernom stole nesmel chýbať štedrák, kapustnica, v Prievidzi sa robil vianočný chomút, čo je sladké jedlo s koláčom a jedol sa celé Vianoce.
Pripravte si Štedrák
Suroviny: 500 g polohrubej múky, 100 g cukru, 4 žĺtka, 1 vajíčko, 250 g rastlinného tuku, štipka soli, droždie, 1 dcl mlieka, cukor a na plnku slivkový lekvár, mak, orechy, tvaroch.
Postup: Z droždia, teplého mlieka a cukru si pripavíme kvások. Pridáme múku, žĺtka, cukor, štipku soli, roztopený rastlinný tuk a vypracujeme hladké, lesklé cesto. Necháme vykysnúť a ešte raz dôkladne prepracujeme. Po vykysnutí rozdelíme na diely a opäť dobre premiesime. Rozvaľkané bochníky cesta postupne ukladáme na vymastený plech a medzi ne dávame plnku: lekvárovú, makovú, orechovú a napokom tvarohovú. Poslednú vrstvu možno ozdobiť mriežkou z cesta.
HORNONITRIANSKE MÚZEUM
