PRIEVIDZA. Ladislav Snopko, jeden z aktérov novembrových udalostí 1989, zavítal do Prievidze. V krátkom rozhovore si zaspomínal na Nežnú revolúciu.
„Za komunizmu bolo lepšie“, čo by ste povedali na takéto vyjadrenie?
- Túto otázku poznám, často ju dostávam, neraz je to skôr šplechnutie do tváre a odpovedám na ňu malým príbehom z popradského supermarketu. V preplnenom obchode, kde sa mihali postavičky s vozíkmi plnými proviantu, už keď som odchádzal, pristavil ma pán v mojom veku. Najskôr ma ostentatívne identifikoval a potom, nie žeby by mi rovno vynadal, ale zdalo to tak, spýtal sa ma, či si aj dnes myslím, že za komunizmu bolo horšie. Nemám rád, keď niekto takto vstupuje do môjho privátneho prostredia, ale ovládol som sa, neodvrkol som. Pokojne som sa naňho pozrel, na jeho vozík kypiaci tovarom a povedal som mu: „Vážený pane, poďme na to spolu. Máte pred sebou vozík plný potravín, o ktorých ste za socializmu ani netušili, že existujú. Spomínate na tie šóry na banány? Alebo keď dostali pomaranče? Uherák a čabajka boli len raz za čas a tu predo mnou máte plný vozík takýchto a lepších vecí, sotva ho tlačíte. Ste si naozaj istý, že za socializmu bolo lepšie?“ Ten pán bol asi slušný človek, lebo očervenel, sklopil zrak, povedal „Prepáčte!“ a odtlačil vozíček preč. Ja netvrdím, že dnes každý občan Slovenska môže pred sebou tlačiť rovnako preplnený vozík, ako ten pán. Ale jednoznačne viem, že jedlo, ktoré jedia aj tí najchudobnejší z nás, je podstatne lepšie a kvalitnejšie ako to, čo museli, lebo nemali na výber, jesť pred 20 rokmi.
Boli ste si v niektorom momente úplne istý, že už je vyhrané?
- Na ten okamih nezabudnem do smrti. Nielen preto, že som si uvedomil, že som sa práve stal slobodným človekom v oslobodzujúcej sa krajine, ale zároveň aj to, že nikdy nebudem vedieť spievať. 29. novembra na mítingu v opere Slovenského národného divadla, keď bol Václav Havel prvýkrát počas revolúcie na Slovensku, sme sa dozvedeli, že Federálne zhromaždenie ČSFR zrušili článok ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany – hlavnú požiadavku Verejnosti proti násiliu. V atmosfére radosti a uvoľnenia všetci začali spievať štátnu hymnu. Ja som sa nadýchol k spevu a okamžite som vyfučal ako pneumatika, lebo vedľa mňa začal spievať Peter Dvorský.
Čo ste si z tých najakčnejších čias odložili?
- 10. decembra na Medzinárodný deň ľudských práv sme s Martinom Bútorom zorganizovali podujatie „Ahoj Európa!“ Na mítingu sme vyzvali vládu, že na tento deň sa občania Bratislavy chcú ísť pozrieť na hrad Devín z opačnej strany. Po 40 rokoch chcú svoju krajinu vidieť zo strany slobodného sveta. Bolo to úžasné – oni sa zľakli a umožnili to. 150 tisíc ľudí z Bratislavy a okolia prešlo colnicu v Bergu, ale aj sa prestrihalo cez ostnaté drôty, aby zažili ten úžasný okamih. Na Dunaji pod hradom Devín plával remorkér, na ňom sedel Karel Kryl a spieval svoje pesničky. Ja som si odstrihol kúsok drôtu a dodnes ho mám odložený.
Autor: Ivana Rybanská
