ČEREŇANY. Od žatvy prešlo už niekoľko týždňov. Obilie vyschlo a môže byť ďalej spracované. Napríklad aj na múku. Preto v tomto čase ožívajú mlyny, ktorých už nie je u nás veľa. Jeden malý, ale s dlhoročnou tradíciou, stále funguje v Čereňanoch.
Budova mlyna má asi sedemsto rokov a pravdepodobne je ešte staršia ako tunajší známy kaštieľ.
Z chemičky do mlyna
Kto by očakával v mlyne „biele kráľovstvo“, zažil by sklamanie. Ani mlynár Jozef Vrtiel nie je celý od múky.
„V mlyne musí byť poriadok a čistota, to je základ. Ale pri miešaní múky som aj ja celý zamúčený,“ priznal mlynár.
Viac fotografií z čerenianskeho mlyna nájdete tu.
Pri opisovaní procesu mletia múky vyvedie z omylu každého, kto si myslí, že niekde na začiatku sa v mlyne nasype zrno a na konci je krásna biela múka.
„Náš mlyn nie je plnoautomatický, takže až trikrát prejde obilie alebo neskôr už múka mojimi rukami. Je to práca na celý deň. Začínam zavčasu ráno, končím neskoro večer,“ prezradil Vrtiel a dodal: „Musím priznať, že keď je sezóna mletia, manželka a rodina idú trochu bokom. Je to moja záľuba, ktorá ma veľmi baví.“
K mletiu sa nedostal náhodou. Už jeho dávni predkovia boli mlynármi, on len pokračuje v ich šľapajách. Do mlyna vraj prvýkrát štvornožky zablúdil už ako trojročný. Za mlynára sa nakoniec vyučil, no dlhé roky pracoval v nováckej chemičke. K bielemu remeslu sa vrátil asi pred dvadsiatimi rokmi a venuje sa mu dodnes. Dôkazom, že mlynárstvo je u Vrtielovcov rodinnou tradíciou, je aj jeho syn, ktorý je tiež mlynár.
Špeciálne výťahy
Staré stroje, aj keď po menších úpravách a opravách, pracujú výborne aj po rokoch. Podľa Vrtiela sú dôkazom vyspelosti a šikovnosti jeho predkov, ktorí „neboli len zručnými mlynármi, ale aj stolármi, tesármi či zámočníkmi.“
Šesťdesiatsedemročný mlynár je presvedčený, že múka z malého mlyna, ako je ten jeho, je iná, lepšia ako kúpená v obchode, zomletá vo veľkých plnoautomatizovaných mlynoch.
„Záleží nielen na kvalite obilia. Múka vo veľkých mlynoch veľa 'putuje', presúvajú ju pomocou vzduchu, čo sa u nás nedeje, pretože používame špeciálne výťahy,“ priblížil rozdiel čereniansky mlynár, ktorý vie namlieť hrubú, polohrubú, hladkú múku, ale tiež detskú krupicu.
Aj keď už nemelie toľko múky ako v deväťdesiatych rokoch, stále má dosť práce. Teší sa z nej, lebo ako sám hovorí, „je to moja srdcovka.“
