PRIEVIDZA. Erik Kližan vydal už trinástu publikáciu. Skromne hovorí, že na niektorých sa len spolupodieľal, a že počet nie je podstatný. Knihu Jedno storočie v Prievidzi, ktorá hovorí o židovskej komunite na hornej Nitre, pripravil spolu s Ješajahu Andrejom Jelínkom a Ottom Gubičom.
Ako vznikol nápad napísať túto knihu?
- Zamýšľal som sa nad touto tematikou už dávno. Vždy si vyberám témy, o ktorých sa málo vie, a sú zapadané prachom.
Téma to ale asi nebola jednoduchá.
- Je veľmi ťažká. Hlavne preto, že pochopiť Židovstvo je veľmi náročné pre človeka, ktorý Židom nie je. No v autorskom tíme sme to zvládli.
Oslovili ste spoluautorov s týmto nápadom zámerne?
- Na profesora Jelínka som sa nakontaktoval zhodou okolností. Je to rodák z Prievidze, teraz žije v Izraeli. Požiadal ma, či by som nespracoval to najstaršie obdobie. Pán Gubič sa už vydania knihy nedožil, no jej vydanie privítal. Mal napísaný štyristostranový rukopis, jeho osobné spomienky na to, čo zažil v Prievidzi. Spomína ešte na novácky tábor, kde bol zatvorený. A výsledkom súpisu osobných spomienok a archívnych výskumov je toto dielo.
Má kniha nejaké poslanie?
- Našim cieľom je, aby ľudia v regióne akceptovali, že tu s nami Židia žili a niečo tu zanechali. Boli súčasťou našej kultúry. Patrí to k našej histórii, o ktorej veľa nevieme. Z neznalosti vzniká strach a ten nie je na mieste, pretože je to naozaj zaujímavá téma. Keď niečo nevieme, tak by sme sa to mali snažiť prekonať tým, že sa o tom snažíme niečo naučiť, prípadne, že o tom rozprávame. A pravda je, že o Židoch prežíva medzi nami ešte veľa mýtov.
Aké napríklad?
- Napríklad ten o alkoholizácii Slovákov. Že Židia vlastnili všetky krčmy. To ale nie je pravda. V Prievidzi bolo v období 30. rokov 20. storočia štrnásť krčiem, z toho len tri boli židovské a ostatné boli kresťanské. A tak by sme mohli pokračovať.
Takže táto publikácia má vyvrátiť mýty?
- Nielen to. Chceme, aby sa to dostalo na pravdivú mieru. Mladým možno tá kniha veľa nepovie, ale môže mať hlbší význam pre ľudí, ktorí ešte žijú v Prievidzi a toto všetko zažili. Oni môžu potvrdiť všetko to, čo nám bolo počas dlhých generácií zamlčované.
Čo všetko sa v nej môžeme dočítať?
- Kniha prináša všetko, čo sa dalo zistiť o židovskej komunite. Ako sem prišla, nielen do Prievidze, ale aj do regiónu. Ako sa tu rozvíjala, na čo všetko mala vplyv, jej život v rôznych oblastiach. V publikácii sa píše aj o ťažkých témach, akými boli holokaust a vyvražďovanie Židov. A snažili sme sa vyskladať mená obetí, ktoré sa podarilo zistiť. Konkrétne mená židovských rodín, ktoré tu kedy v minulosti žili, sú tou hlavnou náplňou tejto knihy, pretože to je často to jediné, čo tu po Židoch ostalo. Ak, samozrejme, nepočítame to torzo zachovaných architektonických pamiatok. Píšeme však aj o odvahe mnohých ľudí, ktorí Židom pomáhali v ich utrpení, no aj o ľuďoch, ktorí im to utrpenie spôsobovali.
Stretli ste sa s nejakými problémami počas jej písania?
- Problémom bolo zohnať niektoré informácie, lebo archívne záznamy neexistujú alebo sú veľmi strohé. Kniha je preto postavená aj na reálnych príbehoch skutočných ľudí a ich spomienkach.
Všetky knihy sa budú predávať len v Prievidzi?
- Časť kníh pôjde aj do Izraela, lebo tam ešte žije niekoľko príslušníkov niekdajšej prievidzskej komunity, ktorí sa k tomuto aj hlásia a snažia sa udržať kontakty. Vyhľadáme však aj iných príslušníkov niekdajších hornonitrianskych komunít. O niektorých už vieme tu, na Slovensku, no aj v Česku a vo Švajčiarsku.
Máte už aj nápad na nejakú ďalšiu knihu?
- Áno, ale zatiaľ je to hudba budúcnosti. Bude to opäť o Prievidzi a regióne, lebo to je taká moja srdcová záležitosť. Pôjde znovu o niečo, čo chýba v mozaike našej pamäti.
