PRIEVIDZA. Útočník celku starších dorastencov MFK Dubnica býva v médiách označovaný za dubnického odchovanca. Nie je to však celkom pravda.
S Andrejom Števčekom sme sa porozprávali o jeho začiatkoch, reprezentácii a ďalšej budúcnosti.
Kedy a kde ste teda začínali s futbalovou abecedou, v tlači sa totiž objavila správa, že ste dubnický odchovanec?
- Nie je to celkom tak, s futbalom som začínal na prievidzskom trávniku pod taktovkou trénera Františka Trungela. Až v deviatom ročníku základnej školy som prestúpil do dubnického klubu. Viac sa teda cítim prievidzským odchovancom. Veď aj v Školskom pohári som hrával za ZŠ Prievidza, Malonecpalská ulica, kde sme pred tromi rokmi pod vedením trénera Milana Hosťoveckého vybojovali tretie miesto v celoslovenskom finále z vyše päťsto škôl. Je to doteraz najväčší úspech zo všetkých základných škôl v celom Trenčianskom kraji.
Aké bolo vaše ďalšie futbalové napredovanie?
- Myslím si, že na nové futbalové prostredie som si celkom rýchlo zvykol, v Dubnici som aj s ďalším prievidzským hráčom Erikom Lienerom, ktorý si úspešne počína v stredovej formácii. Na Považí som začal hrávať za starších žiakov, potom za mladších dorastencov, kde sme v uplynulej sezóne v celoslovenskej súťaži skončili na peknom štvrtom mieste a ja som bol so sedemnástimi gólmi najlepším strelcom. V tomto súťažnom ročníku som už bol preradený medzi starších dorastencov, kde nás trénuje Juraj Bútora. Po jedenástom kole sme boli na šiestom mieste a mne sa zatiaľ podarilo streliť sedem gólov.
Určite dobrými výkonmi ste si vybojovali aj miesto v reprezentácii Slovenska do 18 rokov, ako sa vám tam darí?
- Presadiť sa medzi vekovo staršími hráčmi nie je žiadna maličkosť, ale tréner Peter Gergely si ma vybral dokonca ešte vlani ako šestnásťročného, mám jeho dôveru, ktorú pochopiteľne nechcem sklamať. Nedávno sme sa zúčastnili na medzinárodnom turnaji v Japonsku, kde sme skončili na tretej priečke. S domácou reprezentáciou sme síce prehrali 0:6, ale s Mexikom sme remizovali 1:1 a s miestnym výberom Nigah sme hrali nerozhodne 0:0. Naposledy sme sa stretli dva razy s Francúzskom, u nich sme prehrali 1:2 a doma v Senci sme im podľahli 2:3, mne sa podarili streliť jeden gól.
Neľutujete, že ste si to nenamieril radšej do Trenčína, kde pôsobí a pôsobilo veľa prievidzských hráčov na čele s reprezentantom Škrtelom?
- Nie, v Dubnici som maximálne spokojný, lebo sa tu veľmi dobre pracuje s mládežou, o čom svedčí aj skutočnosť, že veľa jej odchovancov hráva v mnohých slovenských extraligových kluboch či už Grendel, Kuzma, Jánošík alebo ďalší.
V hlave vám určite víria aj ďalšie futbalové plány, môžete nám ich prezradiť?
- V prvom rade si prajem, aby som bol zdravý, aby ma čo najviac obchádzali zranenia, lebo len tak si môžem klásť ďalšie ciele. Samozrejme, že rád by som hrával seniorskú extraligu na Slovensku, čo najdlhšie si udržal reprezentačný dres a ak budem mať potrebnú výkonnosť, rád by som to skúsil aj v zahraničí.
Autor: Milan Hosťovecký
