LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Večer čo večer počas leta sledovali televízni diváci život desiatich ľudí na malej farme uprostred prírody. O peňažnú výhru bojoval aj mladý muž z Lehoty pod Vtáčnikom. Dodnes ho mrzí, že sa mu nepodarilo vyhrať. Teší ho však, že diváci ho hlasovaním vyhlásili za najsympatickejšieho farmára. MICHAL KOVÁČIK.
Prešlo už niekoľko týždňov odvtedy, ako ste opustili farmu. Ako s odstupom času hodnotíte svoje účinkovanie v tejto televíznej reality show?
- Som nespokojný, ako to skončilo, pretože na farmu som išiel s cieľom vyhrať. Snažil som sa, aby sa mi to podarilo. Žiaľ, nevyšlo to. Bola to však dobrá skúsenosť. Spoznal som nových ľudí, otvorili sa mi nové možnosti. A som aj známejší, pretože mnohí ľudia ma zastavujú, chcú sa ma niečo opýtať alebo odfotiť sa so mnou.
Zvládate takúto popularitu?
- Samozrejme, je to veľmi príjemné. Na druhej strane sú občas situácie, keď ma ľudia oslovujú v nevhodnom okamihu, keď niečo dôležité riešim. Ale nie je to až také zlé. V Lehote pod Vtáčnikom, kde bývam, som sa nestretol s ničím nepríjemným. Naopak, hlavne starší ľudia sú ku mne milí, tešia sa, že ma poznajú.
Na farme vám asi nebolo stále príjemne. Čo bolo pre vás najťažšie?
- Jednoznačne mi najviac vadilo, že som musel byť na jednom mieste, v uzavretom priestore. Mám rád hory, stále niekam chodím, no na farme som nemohol nikam ísť.
Boli však určite aj príjemné okamihy, ktoré vás potešili.
- Najkrajším momentom na farme bolo otelenie kravy, keď som pomohol priviesť na svet malé teliatko. Bol to neopísateľný pocit a euforický zážitok. A nedávno ma potešilo, že som získal tisíc fliaš piva, pretože v hlasovaní mi diváci dali najviac hlasov. Nikdy som nič nevyhral, preto sa teším.
Esemeskové hlasovanie dopadlo vo váš prospech úplne jednoznačne.
- Páči sa mi to a som vďačný všetkým, ktorí mi poslali hlas. Som rád, že vedeli objektívne zhodnotiť moje pôsobenie na farme, že videli, kto sa snažil.
Viete si po skúsenosti, ktorú máte za sebou, predstaviť, že by ste mali svoju farmu, že by ste sa o ňu starali?
- Zistil som, že by som sa dokázal postarať o farmu. Ale nebavilo by ma to, pretože je to ťažká robota a navyše mám veľmi rád prácu s drevom. Nemenil by som ju.
Ako ste sa dostali k drevu? Kedy si vás získalo?
- Keď som sa v základnej škole rozhodoval, čo by som chcel v živote robiť, uvažoval som nad architektúrou. Lákalo ma navrhovať domy. Rýchlo som si však uvedomil, že štúdium by bolo náročné a mne sa príliš učiť nechcelo. Išiel som teda na drevársku školu do Pravenca. Tam ma to úplne pohltilo, drevo som si zamiloval a venujem sa mu už osem rokov.
Čo z neho vyrábate?
- Vo firme, v ktorej som zamestnaný, robíme drevené vane a umývadlá, čo je na Slovensku výnimočné. Vo voľnom čase zas staviam drevené altánky. A snívam o budovaní ekologických domov. Na to sú však potrebné peniaze. Keď ich spolu so šéfom budeme mať, postavíme ekologický dom a potom ho ukážeme svetu.
Prezentovali ste sa nielen ako umelecký rezbár, ale aj ako milovník adrenalínových športov. Čo ste už vyskúšali a na čo sa chystáte?
- Pripravujem sa na prvý zoskok z lietadla. Vyskúšal som už snoubording, zjazdové bicyklovanie, rafting a horolezectvo. Bežné športy ma veľmi nelákajú, aj keď kedysi som hrával hokej. Po úraze som s ním však prestal. Z adrenalínu mám dobrý pocit. Navyše väčšina týchto športov je v prírode, v horách, a teda spojená s turistikou, čo mi vyhovuje. Lepšie sa cítim v lese ako niekde v meste na diskotéke.
Spomenuli ste úraz. O čo išlo?
- Keď som mal pätnásť rokov, bol som na zemiakovej brigáde. Prst sa mi zachytil medzi reťaz a ozubené koleso. Vytrhol som ho, aby som si viac nezničil ruku. Prišiel som o časť prsta a necht. Priznám sa, bol som vtedy z toho nanič. Uvedomoval som si, že už ten prst nikdy nebude taký, ako ostatné. Postupne som si na to zvykol. Som však opatrnejší. Keď napríklad pílim a zasekne sa drevo, idem preč od stroja. Je jedno čo s ním bude, hlavne, aby sa mne nič nestalo.
Zmení sa po televíznej šou váš život? Očakávate nejaké pracovné ponuky?
- Neviem, či prídu nejaké ponuky, ale príliš s nimi nerátam. Navyše chcem ďalej robiť to, čo robím. Farma mi život nezmenila, možno som len známejší ako predtým. Meniť sa nechcem.
