Zachytiť prebiehajúci alebo momentálny obraz sa ľudia usilovali už od nepamäti. Samotný pojem fotografia vychádza z gréckych slov photo graphia – kreslenie svetlom.
BOJNICE. Pozorovania a bádania Aristotela, Leonarda da Vinciho, Girolama Cardana, Daniella Barbara, Johannesa Keplera či Jozefa Maximiliána Petzvala, považovaného za zakladateľa modernej fotografie, viedli ich ďalších nasledovníkov od „camery obscury“ k modernej fotografii.
Nebola praktická
V druhej polovici 19. storočia Frederick Scott Archer opísal takzvaný mokrý (kolódiový) proces výroby fotografie na sklo (1851). Základom tohto typu fotografie bola chemikália menom kolódium, ktorá spájala chemikálie liate na sklenené dosky, ktoré sa museli vyvolať ešte v mokrom skupenstve.
Táto metóda bola však veľmi nepraktická, pretože fotograf musel nosiť so sebou aj všetko vybavenie na vyvolanie fotky. No tento proces zdokonalil Richard Leach Maddox, ktorý dokázal bromostrieborné dosky so želatínovou emulziou vyvolať za sucha.
Objav využil George Eastman a po sérii úprav dosiek zaviedol ich výrobu, čím sa stali dostupnejšie. Tieto sklenené dosky sa používali až do 2. polovice 20. storočia a niekde dokonca dlhšie.
V dokumentačnom archíve SNM – Múzea Bojnice sa nachádza množstvo takýchto sklenných negatívov. Najstaršou je sklenná doska o rozmeroch 9 x 12 cm z roku 1903, ktorá zobrazuje náhrobný reliéf z Nitry. Do bojnického múzea sa dostala zberom alebo zvozom z rôznych historických stavieb začiatkom 50. rokov 20. storočia. No takéto cenné predmety sa do múzea nedostávali len takto, v Bojniciach sa aj tvorili.
Negatívy od Baťu
Veľa sklenených dosiek sa zachovalo z činnosti a výskumov niekdajšieho Krajského nitrianskeho múzea, ktoré bolo predchodcom súčasného múzea v zámku.
Niektoré negatívy pochádzajú ešte z čias posledného súkromného majiteľa zámku – od firmy Baťa.
Negatívy zobrazujú rôznorodú tematiku – od historických a ľudových budov, cez prírodu, obyvateľov okolitých dedín v ľudových odevoch, cirkevné námety, fotokópie archívnych materiálov, zbierkových predmetov, zábery z terénnych výskumov, fauna, flóra a podobne.
Manipulácia s nimi je náročná, pretože sú krehké. V bojnickom múzeu sa na ne zaznamenávalo ešte v 50. rokoch, hlavne pri výskumoch a dokumentácii pamiatok.
Jeden z najväčších negatívov, čo sa týka plochy, predstavuje pohľad na kaštieľ v Uhrovci. Tento sa do múzea dostal darom alebo zvozom inventáru po jeho poštátnení. Zachoval sa vo vynikajúcej kvalite a nádherne zachytáva vtedajší stav kaštieľa a okolitého parku.
Aby sa tieto vzácne zábery mohli sprístupniť odbornej verejnosti, fotografický archív bojnického múzea sa postupne digitalizuje. Veď dokumentuje aj stavby, ktoré dnes už neexistujú alebo boli prebudované.
Súťaž
Vyhrajte rodinnú vstupenku na dennú prehliadku bojnického zámku. Stačí vystrihnúť súťažný kupón z MY Hornonitrianskych novín a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie na ulici M. Mišíka 6 v Prievidzi do piatka 23. septembra do 12. h.
Minulý týždeň sme vyžrebovali Alenku Krškovú z Hradca. Po vstupenku si môže prísť do redakcie.
Autor: Diana Kmeťová Miškovičová
