HORNÁ NITRA. Vláda sa do boja s veľkou vodou pustila budovaním hrádzok, zasekávacích jám či odrážok na lesných cestách. Do programu sa prihlásilo 833 obcí a miest, peniaze však putovali len do takmer dvesto z nich. Z hornej Nitry sa ušlo približne po 90-tisíc eur iba Kanianke a Kľačnu.
Kritikov má nielen budovanie drobných protipovodňových opatrení, ale aj výber obcí, ktoré dostali peniaze.
Zabudnuté hrádze
Vodné toky v Kanianke sú roky zanedbané, rovnako aj tunajšia priehrada. Obec sa dožadovala od správcu tokov čistenia, dočkala sa však len čiastkových úprav.
„Prostredníctvom úradu práce sme prijali niekoľko nezamestnaných. Vyčistili naše vodné toky od krovín a nečistôt, dokonca sme spevnili aj časť brehu,“ povedal starosta Kanianky Ivor Husár.
Z deväťdesiattisícovej sumy od štátu išla v Kanianke časť peňazí na vyčistenie dvoch zádržných betónových hrádzí. Pri dažďoch mali zachytávať rôzne kaly a nečistoty. V posledných rokoch však už neplnili svoju funkciu, pretože boli plné kalu, ktorý sa pri väčších dažďoch posúval bližšie k priehrade. Hrádze boli v lesoch také zarastené, že mnohí ľudia ani netušili, že tam vôbec sú.
Ďalším protipovodňovým opatrením bude na jednej z lesných ciest vybudovanie odrážok. Tie by mali vodu nasmerovať, tak aby nestekala do dediny.
„Aby sme zabránili povodniam, potrebovali by sme urobiť oveľa viac. Napríklad voda z ďalšieho potoka v obci tečie do priehrady potrubím, ktoré vedie popod sídlisko. Z dvoch tretín je potrubie zanesené. Treba ho vyčistiť, rovnako tak aj priehradu,“ myslí si starosta.
Ohrozená Prievidza
Združenie miest a obcí (ZMO) má projekt Integrovaný manažment vodných zdrojov, ktorého regionálnym koordinátorom pre hornú Nitru je aj Jaroslav Vido. Tomu sa nepáči, že Úrad vlády podporil peniazmi z prievidzského regiónu práve Kanianku a Kľačno.
„Určite máme v ZMO horná Nitra dediny s oprávnenejším nárokom na peniaze na protipovodňové opatrenia. Kanianka a Kľačno nepatria medzi absolútnu prioritu okresu. Netvrdím, že pri extrémnych zrážkach nemôžu byť ohrozené, ale príroda nám vlani ukázala skutočné slabé články v reťazci,“ argumentoval Vido.
Snahou Úradu vlády podľa neho bolo, aby sa pri budovaní opatrení postupovalo „od prameniska smerom dolu. Je to logické, no nerozumiem potom, prečo peniaze dostala Kanianka a nie napríklad Handlová, v ktorej katastri je prameň Handlovky.“
Kľačno leží na hornom toku rieky Nitry. Malo by preto prijať také opatrenia, aby voda zostala v dolinách hôr a neohrozovala majetky ľudí.
„Z viacerých vodných tokov, ktoré sa u nás vlievajú do Nitry a Tmavej, zaplavujú pri lejakoch cesty, dvory a záhrady. Budovať preto budeme suché prietočné nádrže, zavodňovacie ryhy, cestné odrážky a vsakovacie jamy. Peniaze od štátu sú u nás potrebné,“ povedal starosta Kľačna Jozef Vrábeľ.
Jeho kolega z Kanianky si uvedomuje, že peniaze na protipovodňové opatrenia by využili aj iné samosprávy. Je ale presvedčený, že jeho obec ich potrebuje rovnako súrne.
„Pri výdatných zrážkach máme zaplavené námestie. Ohrozené sú asi dve tisícky ľudí na sídlisku a ak by nedajbože došlo k havárii na priehrade, zaplavená by bola Prievidza. Opatrenia, ktoré prijímame, nie sú preto len na našu ochranu,“ zdôraznil Husár.
Starosta Kanianky ukazuje zanesené potrubie, cez ktoré priteká voda do priehrady.
Zaujímavé je, že nielen on, ale ani predseda ZMO hornej Nitry Peter Juríček koordinátora Jaroslava Vidu nepoznajú. Ako teda môže fungovať spolupráca a koordinácia v oblasti prijímania protipovodňových opatrení, je otázne.
Bez diskusie
Vida sa pridal k viacerým slovenským vodohospodárom, lesníkom a pôdohospodárom, ktorým sa nepáči Úradom vlády podporovaný projekt budovania hrádzok či odrážok v lesoch.
„Nemali by sme sa zameriavať iba na opatrenia v lesných porastoch. Starostlivosť o krajinu by mala byť komplexná. Zničený je napríklad poľnohospodársky pôdny fond, pretože role sú orané po spádniciach a nie po vrstevniciach. Znamená to, že voda z polí odteká. Pozornosť sa dlhé roky nevenovala ani lesným cestám, po ktorých tiež tečie pri intenzívnych lejakoch množstvo vody,“ konkretizoval svoje výhrady Vido.
Upozornil tiež, že k projektu Úradu vlády nebola žiadna širšia diskusia v odborných kruhoch.
Nové nápady
Jaroslav Vido spolu s kolegom Jánom Valachom prišli s návrhom, ako by opatrenia v lesoch mohli vyzerať, aby boli naozaj účinné. Svoju víziu prezentovali pred členmi urbáru v Ráztočne.
Táto dedina sa vlani v auguste ocitla pod vodou, ktorá prišla aj z hôr.
„Zamerali sme sa na starú a nevyužívanú zvážnicu v lese. Vybudovali by sme na nej prehrádzky, teda hradby z dreva. Pred nimi by boli na zemi konáre a haluze, aby eleminovali prívalovú vodu. Posledným prvkom systému by bol v dolnej časti zvážnice ochranný val, ktorý by dokázal zadržať väčšie množstvo vody,“ priblížil projekt Valach.
Raztočnianski urbárnici mali k nemu viacero výhrad. Zatiaľ nie je jasné, či sa do budovania takýchto opatrení vôbec pustia.
NOVÁ VÝZVA
Obce sa od minulého týždňa môžu prihlasovať do druhého realizačného projektu Programu revitalizácie krajiny pre tento rok. Prihlasovací formulár je na internetovej stránke úradu vlády, ako aj na stránke úradu splnomocnenca. Záujemcovia ho môžu vyplniť do piatku 16. septembra, do 12. hodiny.
Ďalších 350 obcí sa tak môže zapojiť do projektov prevencie pred povodňami a revitalizácie krajiny na svojom území od októbra 2011 do marca 2012. Vytvoriť by sa malo 4200 sezónnych pracovných príležitostí. Na ich financovanie je určených 8,161 milióna eur, pričom ďalších sedem miliónov eur bude zabezpečených z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Druhý realizačný projekt je zameraný najmä na horné časti povodí. Zohľadní sa najmä počet drobných vodných tokov prameniacich v katastri obce, povodňová ohrozenosť, výška verifikovaných povodňových škôd na majetku obce, ako aj miera evidovanej nezamestnanosti v okrese.
TASR
