NITRIANSKE RUDNO. Katolícky kňaz Fraňo Madva sa počas svojho života vypracoval na uznávaného ľudového liečiteľa a bylinkára. Medzi jeho pacientov patrili nielen obyčajní ľudia, ale aj prominenti vtedajšej doby ako napríklad politik Ľudovít Košut, básnik János Arany, dramatik Imre Madách alebo Ľudovít Štúr.
Madva sa narodil v Skalici pred 225 rokmi 14. septembra 1786. Už od samej mladosti sa zaujímal o prírodu a rastliny. V meste v tých časoch pôsobila cirkevná liečiteľská rehoľa milosrdných bratov. Zoznámil sa s lekárnikom frátrom Anastáziom. Pre vnímavého chlapca sa lekáreň stala studnicou vedomostí. Nákladné štúdium medicíny si však nemohla rodina dovoliť, talentovaný mládenec preto vyštudoval za kňaza.
Vystriedal viacero pôsobísk. Všade sa zaujímal o bylinky a poskytoval lieky a rady chorým. V roku 1822 sa dostal na samostatnú faru v Nitrianskom Rudne. V tejto hornonitrianskej obci pôsobil až do roku 1850. Chýr o jeho liečiteľských schopnostiach onedlho prenikol do ďaleka a na jeho faru sa začali schádzať chorí a trpiaci.
Na liečenie využíval predovšetkým liečivé byliny zbierané v okolí, mnohé si sám pestoval. Napríklad podzemok a listy puškvorca obyčajného ordinoval na posilnenie žalúdka a varený vo víne so škoricou zasa na zvyšovanie mužskej potencie. Zriadil liečebné kúpele na báze odvarov z liečivých bylín a zostal po ňom rozsiahly herbár.
Nikdy si nepotrpel na honor, liečil každého, kto za ním prišiel. Jeho liečebnému umeniu sa poklonil budapeštiansky lekár, univerzitný profesor Juraj Arányi, ktorý o ňom napísal knihu Rudno és lelkésze - Rudno a jeho farár.
Peniaze bral Madva len od bohatých pacientov. Jeho plácou boli väčšinou potraviny, ktoré odovzdával do farskej kuchyne na prípravu jedla pre chorých. Chudobným chorým platil stravovanie v hostincoch a dával peniaze na cestu. On sám žil chudobne, niekedy doslova biedne.
Do Nitrianskeho Rudna za ním chodili pacienti z celej Európy, ba aj Ameriky. Popri liečiteľstve významným spôsobom pozdvihol farnosť. Mal veľké národné cítenie, bol členom spolku Tatrín, ktorý hmotne podporoval. Madva žil a liečil v Rudne spokojne a nerušene až do roku 1848. Revolučný pohyb neobišiel ani utiahnutého Madvu, dostal sa do nemilosti. V roku 1850 sa znechutený a unavený utiahol do susedných Nitrianskych Sučian, kde 20. augusta 1852 vo veku 65 rokov zomrel.
