Františka Kuenová Pálfiová, tirolská rodáčka, výrazným spôsobom zasiahla do dejín bojnického panstva i regiónu hornej Nitry.
BOJNICE. Manželka palatína Pavla Pálfiho, ktorý sa roku 1643 stal dedičným vlastníkom bojnického hradu a panstva, sa začala verejne angažovať až po smrti svojho manžela (1653). Energická žena bola pravým opakom svojho muža – diplomata.
Obrala evanjelikov o kostoly
Je všeobecne známe, že príchod Pálfiovcov na hornú Nitru znamenal koniec reformácie. Evanjelici boli postupne vytláčaní a za týmto vdova Kuenová Pálfiová povolala na svoje bojnické panstvo rehoľníkov – jezuitov. Spolu s nimi v roku 1660 evanjelikom odobrala všetky kostoly – v Prievidzi, Brezanoch, Nitrianskom Pravne, Kľačne, Chrenovci, Handlovej a Koši. V Bojniciach bol katolícky farár už od roku 1630.
Jezuiti sa ujali správy obsadených kostolov a postupne rekatolizovali obyvateľstvo regiónu. Grófka za účelom dosiahnutia svojho cieľa voči obyvateľstvu použila všetky prostriedky: dobré slovo, lesť i hrubú silu. Jezuitská misia však roku 1666 skrachovala, lebo grófka nebola ochotná pristúpiť na prehnané požiadavky rehoľníkov. Jednoducho ich poslala preč a namiesto nich do Bojníc, ako vôbec na prvé miesto v Uhorsku, povolala reholu piaristov, ktorá sa venovala školskej činnosti a vzdelávaniu. Títo rekatolizáciu zdarne ukončili.
Kostol staval Talian
Od marca až do novembra 1666 rehoľníci František Hanák a Matúš Sobelius vyučovali deti a mládež priamo na bojnickom hrade. Grófka Pálfiová venovala piaristom i prvé potrebné knihy. No ešte toho istého roku poukázala značnú sumu peňazí na vybudovanie rehoľného domu piaristov v Prievidzi, na stavbu kostola a vydržiavanie dvanástich rehoľníkov.
Výstavbu školy a kolégia grófka Pálfiová zverila do rúk architekta Antonia Biberelliho, pôvodom Taliana. Nevieme, odkedy tento zručný majster na panstve žil, no možno bol účastný už barokovej prestavby hradu ešte za života palatína Pavla Pálfiho. V Bojniciach však ostal žiť natrvalo, tu sa stal i richtárom (1673) a jeho rod vymrel až v polovici 19. storočia.
Obrazy v zámku
So stavbou prievidzského kláštora rástol aj kostol. No nie ten barokový skvost, ktorý poznáme dnes. Ten bol budovaný až v rokoch 1740 – 1753, keď pôvodný svojou kapacitou už nepostačoval. Však podobu toho pôvodného sme nepoznali. Až donedávna. V expozícii Zámku Bojnice je dnes vystavený obraz grófky Pálfiovej s vedutou súčasného piaristického kostola, no tento obraz nie je pôvodný, namaľoval ho Anton Schmidt v polovici 18. storočia, kedy už grófka nežila (zomrela roku 1672).
Ale na staršom obraze z polovice 17. storočia, pravdepodobne nemecký maliar Johann Ledentu zobrazil grófku Pálfiovú s iným kostolom. A tento by mohol byť práve onou neznámou stavbou, ktorú v roku 1666 nechala v Prievidzi postaviť grófka Františka Kuenová Pálfiová.
SÚŤAŽ
Vyhrajte rodinnú vstupenku do bojnického zámku. Stačí vystrihnúť kupón z MY Hornonitrianskych novín a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie na Ulici M. Mišíka 6 v Prievidzi do piatka 9. septembra do 12. h. Minulý týždeň sme vyžrebovali Petra Čecha z Prievidze. Vstupenku pre dvoch dospelých a dve deti si môže vyzdvihnúť v redakcii.
Autor: Erik Kližan