PRIEVIDZA. Ján Manas mal len tridsaťosem rokov, keď zomrel. Jeho zdravie podlomil niekoľkoročný pobyt v ťažkom väzení v Jáchymove.
Manas bol totiž šíriteľom skautských myšlienok, a to sa nepáčilo vtedajšej komunistickej moci. Za založenie ilegálnej organizácie Zlatý orol skončil za mrežami.
Pracoval v ilegalite
O živote a činnosti Jána Manasa vie veľmi málo obyvateľov Prievidze, napriek tomu, že v tomto meste žil.
„Pracoval v ilegalite, v ťažkých päťdesiatych rokoch, keď bola pri moci komunistická strana a prenasledovala všetkých, ktorí sa nepodrobili jej ideológii,“ hovorí Martin Hagara, ktorý sa s Jánom Manasom osobne poznal a tiež bol niekoľko rokov vo väzení.
Práve on bol iniciátorom odhalenia pamätnej tabule Jánovi Manasovi pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatych narodenín.
„Chcem, aby sa na ľudí, ako bol Manas, nezabudlo, aby o nich vedela aj mladá generácia. Janko sa nedal zlomiť krutým vypočúvaním ani väzením a hrdo si bránil svoje presvedčenie,“ zdôraznil Hagara.
Súdu sa nezľakol
Ján Manas založil v Prievidzi ilegálnu organizáciu skautingu Zlatý orol už v roku 1948, keď sa začalo hovoriť o rušení dovtedajších skautských organizácií. Postupne vznikol Zlatý orol aj v Novákoch, Handlovej, Topoľčanoch, Nitre, Považskej Bystrici a ďalších mestách.
Manasova činnosť sa vtedajšej komunistickej moci nepáčila. Na pár mesiacov sa ocitol vo väzení. Keď sa vrátil domov, nepoľavil v práci. Narukoval na vojenskú službu a aj tam založil ilegálnu skautskú organizáciu.
„Ocitol sa za to pred vojenským súdom. Možno by bol obišiel s podmienečným trestom, ale on nahlas vykričal, že sa v štáte porušujú zákony a ústava, že ľudia sú pri vypočúvaní mučení. Namiesto toho, aby oni súdili jeho, on odsúdil ich. Dostal dvojročný trest,“ spomína Hagara.
Sedel v Jáchymove, vo väzení, ktoré bolo označované za peklo. Zoznámil sa tam napríklad so známym kňazom Antonom Srholcom.
Ani dvojročný pobyt za mrežami ho nezlomil, po prepustení na slobodu vydával ilegálny skautský časopis Táborák. Písal ho sám na stroji, pričom vždy urobil len zopár kópií. Tie však kolovali medzi skautmi.
Telo nevydržalo záťaž
V roku 1956 začala štátna bezpečnosť zatvárať členov Zlatého orla. Manas sa ukrýval, odišiel až do Poľska. Nepomohlo mu to, eštebáci ho aj tam vypátrali.
Postavil sa pred súd, ktorý mu udelil sedemročný trest. Opäť si ho odpykával vo väzení v Jáchymove.
Stretol sa znovu so Srholcom a s ďalšími, ktorých tam spoznal už predtým. Ani za mrežami nepoľavil v aktivitách a založil organizáciu Letiaci šíp.
Prepustili ho v roku 1962, no podľa Hagaru už na ňom bolo vidieť, že má podlomené zdravie. „Jeho duch, odhodlanie a presvedčenie boli veľké, telo však nevládalo. Ťažké podmienky vo väzení a ožiarenie z uránových baní sa podpísali na jeho zdraví. Zomrel v roku 1969.“
Tabuľa venovaná pamiatke Jána Manasa je umiestnená na jeho rodnom dome neďaleko prievidzskej autobusovej stanice.
Príbeh Jána Manasa a celý Zlatý orol sú svedectvom nenávisti komunistického režimu k akémukoľvek inému názoru.
Manas nám môže byť vzorom, že človek sa nemá vzdať svojich základných ľudských práv, že je správne snívať a robiť niečo aj v situácii, ktorá je riskantná a beznádejná.