CHRENOVEC-BRUSNO. Tibor Čičmanec chce zveľaďovať obec a čo najviac do diania zapojiť jej obyvateľov. Nebojí sa využívať rôzne výzvy, pripravuje niekoľko projektov.
„Hoci nie som rodený Chrenovčan ani Brusňan, ale pochádzam z Hradca, po pol roku vo funkcii môžem skonštatovať, že ľudia v našej obci mi maximálne vychádzajú v ústrety. Snažia sa mi pomôcť s rozvojom obce, aby bola krajšia a zaujímavejšia, za čo im patrí moje poďakovanie,“ povedal.
Po povodni
Do čela obce prišiel, keď sa vyrovnávala s vlaňajšou povodňou. Starosta býva na kopci, voda ho neohrozila, no napriek tomu mu nebol osud mnohých postihnutých ľahostajný. Voda spôsobila škody za 2,2 milióna eur, polovica z toho je na obecnom a druhá polovica na súkromných majetkoch. Ešte dodnes pokračujú práce na úplnom odstránení jej následkov.
Keď Tibor Čičmanec nastúpil do úradu, obec bola v dobrej kondícii a bez dlhov, čo považuje za najväčšiu výhodu. „Nečerpáme žiadne úvery, no nemáme peniaze na rozhadzovanie. Prežívame z podielových daní,“ vysvetlil. Nie je to vraj jednoduché, no čo sa dá, si v obci spravia svojpomocne a neustále si udržiavajú určitú finančnú rezervu.
Šetria, kde sa dá
„Neplatíme napríklad správcu počítačov, zavolám radšej mladých chlapcov, ktorí nám to spravia zadarmo. Ako vyučený elektrikár sa sám pustím do problémov s elektrinou, ktoré viem vyriešiť,“ objasnil starosta.
Cieľom nového vedenia Chrenovca-Brusna je využívať všetky dostupné výzvy a možnosti zapojiť sa do projektov, ktoré sú zverejnené na internete. Podľa starostu sa im to celkom darí.
Jedným z jeho hlavných cieľov je starostlivosť o verejné priestranstvá. Za veľký problém totiž považuje vznik čiernych skládok v okolí, ktoré zakladajú ľudia nielen z obce, ale aj z okolia.
„Mnohí ľudia si obec mýlia s odpadkovými košmi. Z jednej skládky sme vyviezli s pomocou slovenskej správy ciest 26 tatroviek odpadu. Jej likvidácia stála sedemtisíc eur, peniaze sa podarilo získať od sponzorov“ vysvetlil starosta.
Úprava okolia
Súčasťou starostlivosti o okolie má byť, samozrejme, pravidelné kosenie, úprava cintorína a verejnej zelene či pravidelná údržba ciest.
„Okrem toho by som rád viac zapojil ľudí do diania v obci. Nedávno sme napríklad požiadali deti o výzdobu odpadkových nádob, ktoré sme potom rozmiestnili po obci. Smetiaky tak vyzerajú omnoho lepšie, sú farebne pomaľované a deti sa tešia, že mohli prispieť k skrášleniu obce,“ povedal starosta. „V obci chýba dobrovoľný hasičský zbor, no už som zohnal partiu nadšencov, ktorí majú záujem zapojiť sa týmto spôsobom do diania v obci,“ informoval ďalej starosta.
Jedným z cieľov Tibora Čičmanca a obecných poslancov je vlastný obecný zberný dvor. Ten doteraz v obci chýbal. „Za separovaný odpad platíme niekoľkonásobne viac ako za komunálny odpad a pritom je to komodita, ktorá sa predáva. Vyzbierame si komodity a niekomu ich predáme,“ priblížil starosta. Projekt je v záverečnej fáze, náklady naň predstavujú 400-tisíc eur. Pri futbalovom ihrisku plánuje obec vybudovať šatne a z budovy bývalej materskej školy vytvoriť denný stacionár pre dôchodcov.
Obec chce opäť investovať a využívať rôzne dostupné zdroje. Snaží sa tak prekonať krízu, ktorá mnohých od výdavkov skôr odradila. „Peniaze sú, len zle rozdelené. My sa snažíme chytiť každej príležitosti,“ doplnil starosta.
