NITRIANSKE PRAVNO. Ukázali to archeologické nálezy - bronzové ihlice, kosák, prstene a ďalšie predmety, informoval TASR Rastislav Haronik, znalec histórie a predseda občianskeho združenia Vyšehrad, ktoré sa snaží propagovať túto významnú archeologickú, ale aj turistickú lokalitu. Vyšehrad bol pôvodne strategickým strážnym hradom na trase diaľkovej takzvanej Jantárovej alebo Soľnej cesty. Systematický výskum Vyšehradu v rokoch 1970 až 1978 viedla popredná slovenská archeologička Marta Remiašová (1941-2007). Postupne zistila, že hrad bol obývaný aj v období mladšej doby železnej. Odkryla dva objekty, vstupnú bránu aj kus kameňmi dláždenej cesty. Výskum dokázal, že Vyšehrad zohrával dôležitú úlohu aj v období Veľkej Moravy a čiastočne aj po jej rozpade. V tejto súvislosti sa zachovala legenda, že by tam mal byť pochovaný jeden zo solúnskych bratov, svätý Metod. "Nie sú však o tom dôkazy, pretože hradisko nebolo preskúmané celoplošne," vysvetlil Haronik. Podľa neho však môže táto lokalita ešte skrývať viacero tajomstiev.
Najbohatšie nálezy, a to v blízkosti vstupnej brány s odkrytím 220 štvorcových metrov plochy, archeologička objavila zo 14. a 15. storočia. Boli to zbrane, konské postroje, ale aj predmety dennej potreby, nože, kosáky, ba aj zvyšky pece na vykurovanie, časť drevenej podlahy i fragmenty drôtenej košele. Našla aj mince pochádzajúce z 15. storočia. V stredoveku však hrad úplne vyhorel, pretože stavby boli drevené. Trasa diaľkovej cesty sa medzitým zmenila a šľachta už neprejavila záujem vybudovať na tom mieste kamenný hrad.
Celé hradisko je teraz zarastené náletovými drevinami a len skúsené oko rozozná, kde boli obranné valy prípadne kolové opevnenia a cesty. Haronik sa preto ani nečuduje, že turisti, ktorí prechádzajú po turistickej značke v blízkosti archeologických výskumov, sú trochu sklamaní, keď tam nevidia žiadne zrúcaniny. Aj preto členovia občianskeho združenia pred dvomi rokmi vybudovali v obci repliky pôvodných stavieb, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou stáli na Vyšehrade.
Sú to tri objekty. Najstaršou je tzv. zemnica zapustená do zeme, vybudovaná pomocou rázsoch a štiepaných kolov a so strechou pokrytou kôrou stromov a trsmi trávy aj s koreňom. Podobná je aj polozemnica, steny ktorej sú však vypletané prútím, zamazané hlinou, ale pokryté trstinou. Takéto obydlia si ľudia stavali v staroveku. V stredoveku ich potom nahradili drevené zruby z drevených trámov, ktoré boli začapované. Ale tie potom tiež zamazávali hlinou. Aj takýto objekt pre názornú ukážku postavili vo Vyšehradnom pod Haronikovym dohľadom. Pre toho, kto by chcel vidieť, ako Vyšehrad vyzeral pred 500 600 rokmi, majú v miestnom Dome kultúry vystavenú aj zmenšenú maketu celého hradiska, ktorú nechala na základe výskumov zhotoviť archeologička Remiašová.
