PRIEVIDZA. Koncentráciu národných kultúrnych pamiatok na malom území, napríklad aj v regióne hornej Nitry, nám cudzinci závidia.
Už menej môžeme byť hrdí na stav, v akom sa niektoré historické stavby nachádzajú. Neblahú zásluhu na ich stave má nielen vždy spomínaný zub času, ale aj neodborný zásah pri ich obnove a opravách v predchádzajúcom období.
Dnes, keď už kompetentné orgány viac dbajú na pôvodné zachovávanie kultúrnych pamiatok, chýbajú peniaze na ich rekonštrukciu.
Chýba propagácia
Odpoveď na otázku, v akom stave sú pamiatky v prievidzskom regióne, nie je jednoduchá a ani jednoznačná. Tvrdí to vedúca Krajského pamiatkového úradu Trenčín, pracovisko Prievidza Mária Dvončová, podľa ktorej „s pamiatkami je to ako s ľuďmi, sú veľmi rôznorodé. Máme historické budovy, ktoré vyzerajú výborne, ale aj stavby, ktoré sú v dezolátnom stave.“
Pozitívnym príkladom je porubský kostol, na stenách ktorého sú unikátne gotické maľby. Jeho obnova síce trvala dlhých dvanásť rokov, dnes ho však pamiatkari označujú za perlu hornej Nitry.
„V prípade porubského kostola sa skĺbil záujem štátu, obce, cirkvi a samotných obyvateľov pri obnove pamiatky. Čo sa týka financovania, najviac prispel štát,“ povedala pracovníčka pamiatkového úradu Edita Surová. Obnoviť sa v posledných rokoch podarilo aj pamiatky v Tužine, kostol, organ či Mariánsky stĺp. Sčasti opäť pomohol štát, o hlavný diel pomoci sa však postarali rodáci žijúci v Nemecku.
Pekný kostol majú po kompletnej renovácii aj v Diviackej novej Vsi.
„Smutné je, že o týchto obnovených pamiatkach vieme málo a nepropagujeme ich ani turistom, ktorí do regiónu prichádzajú. Kde na ceste medzi Prievidzou a Nedožermi je tabuľa, že neďaleko, v Porube, je unikátny kostol? Nikde,“ poukázala na problém chabej propagácie Dvončová.
Nejasní majitelia
V regióne je však aj viacero pamiatok, ktorými sa veľmi nemôžeme chváliť, pretože sú v zlom, v niektorých prípadoch až v dezolátnom stave.
Platí to aj o barokovej kúrii v Zemianskych Kostoľanoch. Napriek tomu, že sa už pomaly rúca, je jej záchrana v nedohľadne.
„Problémom sú nejasné vlastnícke vzťahy. Obec na jej obnovu nemá peniaze. Práve nejasné vlastníctvo pamiatok je často prekážkou ich obnovy,“ zdôraznila Dvončová.
Majiteľom pamiatok sa snaží pomáhať Ministerstvo kultúry. Peniaze z grantu Obnovme si svoj dom vo veľkej miere podporujú výskumy, ktoré je nutné urobiť v prípravnej fáze obnovy národnej kultúrnej pamiatky, pred začatím spracovania projektovej dokumentácie. Výskumom sa získajú informácie o pamiatkových hodnotách budovy, ktoré je nutné v rámci prác chrániť.
Krajský pamiatkový úrad vydá ku každej pripravovanej zmene samostatné rozhodnutie, v ktorom sú podmienky obnovy. Nerešpektovanie rozhodnutia znamená porušenie zákona.
Zachraňujú aj nadšenci
Pamiatkari sú podľa niektorých majiteľov historických budov prekážkou k ich rýchlej obnove. Edita Surová sa však bráni: „Mnohí si myslia, že pamiatka bude pekná, ak ju natrú farbou, vyrovnajú na nej všetky nerovnosti. My však chceme, aby ostali zachované pamiatkové hodnoty objektu. Nechceme nikoho brzdiť pri rekonštrukcii, ale pôvodný charakter pamiatky musí byť zachovaný.“
V posledných rokoch sú podľa pamiatkarov ľudia uvedomelejší a viac si chránia historické dedičstvo, nesnažia sa za každú cenu prebudovať staré domčeky na moderné vily.
Dokonca sa objavujú aj nadšenci, ktorí zachraňujú pôvodné stavby. K takým patrí aj Rastislav Haronik, ktorý pred pár rokmi vo Vyšehradnom zrekonštruoval starý nemecký poschodový dom. Vrátil mu pôvodnú podobu a vo vnútri vytvoril múzeum. V jeho šlapajách pokračuje aj Andrej Richter, ktorý chce vo Vyšehradnom podobne zachrániť ďalší z pôvodných domov.
„Čoraz aktívnejšie sú aj samosprávy. V Podhradí chce obec zachrániť hrad Sivý kameň, v Novákoch rekonštruujú historickú budovu v centre mesta,“ vyzdvihla Dvončová.
Stav historických budov v Prievidzi hodnotí pozitívne, až na pár výnimiek. V poslednom období boli obnovené oba kostoly v centre mesta. Nasledovať by mala obnova piaristickej školy, s prinavrátením historickej fasády.
Osobitnou kapitolou sú pamiatkové zóny. Kedysi bola v Lazanoch, dnes je v regióne len jediná v Nitrianskom Pravne. Majitelia domov, ktoré sú súčasťou zóny, musia počítať s istými obmedzeniami. Pri prerábaní je potrebné zachovať pôvodný výraz stavby.
„Pamiatkari sú pre mnohých ako strašiaci, ktorí niečo zakazujú. Nám ide o jediné, aby si stavba zachovala hodnoty, pre ktoré bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku,“ dodala Dvončová.
