PRIEVIDZA/BOJNICE. Dnes je Deň medzinárodného boja proti drogám a nelegálnemu obchodu. Vlani a tento rok figurovali v prievidzskom okrese dva druhy drogy, a to marihuana a metamfetamín, čiže pervitín.
„Iné druhy drog sa v priebehu roka neobjavili, respektíve nebola zistená ich výroba, distribúcia, konzumácia či dopyt po nich,“ informovala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová.
Stúpajúca tendencia
Počet konzumentov drog, ich distribútorov a osôb, ktoré sú spojené s výrobou drogy, neustále narastá. V rokoch 2010 a 2011 išlo najmä o výrobcov pervitínu a jeho distribútorov. Marihuana, ktorú policajti našli, bola vo väčšine prípadov dovezená z územia mimo Prievidzského okresu, v niekoľkých prípadoch pochádzala z Českej republiky.
„V rámci prevencie proti drogovej trestnej činnosti bolo v teritóriu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza vykonaných viacero policano-bezpečnostných akcií. Išlo o prehliadky vybraných stredných a základných škôl v okrese, pričom bol použitý špeciálne vycvičený služobný pes,“ povedala Antalová. Pri akciách zameraných na požívanie návykových látok mládežou policajti zistili prechovávanie marihuany. Jednalo sa o koncových užívateľov z radov mládeže.
Veková kategória páchateľov bola rôzna. Pohybovala sa od sedemnásť do tridsať rokov. „V poslednej dobe registrujeme znižovanie vekovej hranice páchateľov tejto trestnej činnosti,“ tvrdí Antalová.
Drogy díleri najčastejšie ponúkajú ľuďom prevažne na rôznych spoločenských akciách, akými sú diskotéky, hudobné festivaly, posedenia v reštauračných zariadeniach a podobne.
Dôvody sú rôzne
Podľa psychológa Andreja Benkoviča začínajú ľudia s užívaním drog z rôznych dôvodov. „U mladých ľudí to býva najmä vplyv skupiny, ktorá ich podnieti vyskúšať drogy.
Človek zo staršej vekovej kategórie má zase podnet v nejakom neúspechu. Môže ísť o stratu zamestnania, rozvod alebo rozchod s partnerom či zdravotné komplikácie,“ vymenoval.
Drogy prinášajú ľuďom akýsi druh uvoľnenia, spokojnosti a radosti.
„K návykovým látkam sa človek utieka, keď má nejaký problém, ku ktorému sa nevie postaviť. Niekto ho prijme a poradí si s ním, čo neznamená, že ho vyrieši, ale s danou situáciou sa zmieri. Iný však toto nedokáže a preto hľadá únik napríklad práve v drogách,“ tvrdí psychológ.
U mladých to býva marihuana a pervitín, ľudia nad tridsať rokov siahajú skôr po alkohole, alebo sa z nich stávajú gembleri.
Závislého človeka rozoznáte podľa niekoľkých príznakov. Prestáva si plniť svoje povinnosti, akými sú škola či práca, je utiahnutý, nekomunikuje so svojím okolím, často býva podráždený a agresívny. „Najhoršie, čo môžeme urobiť, je to, že závislosť tolerujeme. Vtedy závislý nemá dôvod prestať. Pokiaľ má nejakú podporu v rodine, a tou môže byť len to, že mu dáte najesť a operiete mu oblečenie, tak sa z tejto situácie nedostane. Lebo nemusí,“ myslí si Benkovič.
Zakrývanie problému
Psychológ vidí problém aj v tom, že rodina sa veľakrát snaží problém zamaskovať. Napríklad manželka tají manželov alkoholizmus, ospravedlňuje ho v práci a podobne. Ak chceme závislému človeku pomôcť, tak treba naopak ísť s pravdou von.
„Najlepšie je zvolať celú rodinu, aj keď to bude nepríjemné, a vysvetliť závislému, že takto to ďalej nejde, a že ho v tom už nebudú podporovať. Treba mu určiť základné podmienky, aby vedel, že musí so sebou niečo urobiť,“ vysvetlil psychológ.
Závislí často odmietajú ísť na liečbu či vyhľadať odbornú pomoc. Ak však uvidia, že nemajú na výber, pretože stratili podporu a starostlivosť zo strany rodiny, tak budú skôr ochotní akceptovať svoj problém a riešiť ho.
Tento názor potvrdil aj Marián Daubner z Klubu abstinujúcich priateľov Prievidza, ktorý má so závislými dlhoročné skúsenosti. „Veľa mladých ľudí priznalo, že keby ich rodina nevyhodila na ulicu, tak s drogami neprestanú,“ spomína.
Chýbajúca prevencia
Podľa neho je smutným faktom, že s návykovými látkami začínajú čoraz mladší ľudia, závislými bývajú už štrnásť či päťnásťroční.
„Problémom je chýbajúca prevencia, tá je v našom štáte na mizivej úrovni. Síce sa hovorí o nejakých kampaniach, ale tie nemajú žiadny efekt,“ hovorí odborník.
On sám chodí po školách a rozpráva sa s mladými o drogách. Zisťuje pritom, že žiaci nemajú ani základné informácie, ktoré by mali mať. Zato však majú veľa otázok. „Veľa s nimi besedujem a odpovedám im na otázky. Pýtajú sa a majú o túto problematiku záujem,“ myslí si.
Ak je už niekto závislý a hľadá pomoc, tak môže prísť do Informačného centra mladých v Prievidzi. Tu si dohodne stretnutie, na ktorom sa mu odborník snaží pomôcť. Najskôr sa s drogovo závislými len rozpráva, neponúka im hneď liečbu.
„Takýto ľudia potrebujú vidieť, že sa majú komu otvoriť a vyrozprávať. Preto aj keď pracujem s mladými, tak rodičia musia ísť preč, čo ťažko nesú hlavne matky,“ hovorí Daubner.
Za dlhé roky, čo sa venuje tejto problematike, pomohol už mnohým ľuďom, a tak veľa príbehov má šťastný koniec.
Príkladom môže byť aj mladý muž, ktorý sa po liečbe snažil zamestnať. „Personálny riaditeľ sa opýtal, kto nefajčí a nepije a tento mladík sa prihlásil, tak ho vybral a dal mu prácu. Mladý muž mi potom volal, že má zlé svedomie, že klamal a nepovedal, že je feťák. Povedal som, že s tým sa už musí zmieriť sám. Na druhý deň išiel za personálnym riaditeľom s tým, že nenastúpi, lebo klamal, keď sa nepriznal, kto je. Prácu však dostal, lebo riaditeľovi sa páčila jeho čestnosť,“ spomína s úsmevom Daubner.
