PRIEVIDZA. Niekedy môže stačiť, že len na chvíľu spustíte oči z vášho dieťaťa a zrazu je preč. Ak ho neviete nájsť, treba kontaktovať políciu.
„Ak máte obavy, že vaše dieťa sa stratilo, v prvom rade preverte všetkých známych a prehľadajte všetky miesta, kde by sa mohlo nachádzať,“ vysvetlil trenčiansky policajný hovorca Pavol Kudlička. Ak sa vám ho nepodarilo vypátrať, tak s oznámením nezvestnosti na polícii netreba váhať. „Na Slovensku neexistuje žiadny časový úsek, ktorý by vymedzoval, kedy sa od zmiznutia začína pátranie,“ hovorí Kudlička. „Polícia začína hľadať nezvestnú osobu ihneď po nahlásení. Pri malých alebo chorých deťoch, ktoré sú závislé od liekov, je každá minúta drahá,“ dodal.
Treba vedieť základné fakty
Polícia najskôr vypočuje toho, kto nezvestného nahlásil. Preto je dôležité mať pripravené základné informácie o nezvestnom dieťati, jeho aktuálnu fotku, popis oblečenia a možné okolnosti vzniku nezvestnosti. „Často sa stáva, že rodičia zataja hádku s dieťaťom, v takýchto situáciách je však dôležitá každá informácia,“ hovorí Kudlička.
Dôležité je povedať polícii o tom, či je dieťa choré, či pravidelne užíva nejaké dôležité lieky alebo trpí nejakou poruchou.
Potom sa začína pátranie, polícia vyrozumie všetky hliadky v teréne a pripraví podmienky na začatie pátracej akcie. „Záleží od konkrétnych okolností, koľko policajtov je hneď zapojených do pátrania, či sú k pátraniu privolaní psovodi alebo použitý vrtuľník,“ povedal Kudlička. „Polícia tiež zaeviduje pátranie v informačnom systéme PATROS. Touto cestou sa automaticky dostáva informácia o nezvestnosti dieťaťa do všetkých krajín Schengenského priestoru,“ dodal.
Polícia pátra po osobách dvadsať rokov, ak sa počas tohto časového obdobia nenájdu, prípadne sa nezistia iné skutočnosti, pátranie je ukončené.
V Prievidzskom okrese bolo minulý rok nezvestných deväť detí do pätnásť rokov a štyridsaťjeden mladistvých od pätnásť do osemnásť rokov. Polícii sa podarilo všetkých vypátrať. Do konca mája tohto roku boli nezvestné štyri deti a tridsaťjeden mladistvých. Aj v týchto prípadoch bola polícia na sto percent úspešná a všetkých našla.
Trpia rodičia aj deti
Rodičia nezvestných detí sú postavení pred veľmi ťažkú životnú situáciu. „Prežívajú úzkosť, strach, obavy, že sa dieťaťu niečo stalo. Dúfajú, že sa dieťa nájde, mnohí sa obviňujú, upadajú do depresií,“ hovorí psychologička Renáta Melicheríková.
Pokiaľ je dieťa nezvestné niekoľko rokov, rodičia podľa nej žijú v neistote a takáto situácia často obráti celý ich život naruby.
Aký dopad bude mať takýto zážitok na dieťa, záleží od viacerých okolností. „Ak sa jedná o nejaký nedobrovoľný únos, tak je dieťa vystavené ťažkej psychotaruamatizácii v súvislosti s neznámymi ľuďmi, prostredím, do ktorého sa dostáva a má obavy a depresie. Dieťa, ktoré samo ušlo z domu, môže prvých pár hodín pociťovať aj úľavu, ak domáce prostredie považuje za neznesiteľné. Takúto úľavu môže pociťovať aj v prípade, ak sa dostane medzi ľudí, od ktorých sa mu dostáva lásky a podpory,“ vysvetlila Melicheríková. „Ak dieťa ušlo z trucu, môže mať pocit zadosťučinenia či potrestania voči rodičom a okoliu, ale neuvedomuje si, čo mu môže hroziť počas takéhoto úteku. Po pár dňoch môže zistiť, že mu vlastne rodina chýba a že nie je až taká hrozná, ako ju videlo,“ dodala.
Strach o život
V najhorších prípadoch môže dieťa prežívať až strach o vlastný život, čo je podľa psychologičky jeden z najviac traumatizujúcich pocitov v živote človeka. „Takéto prežívanie potom môže mať aj dopad na ďalšie psychické zdravie, dieťa môže trpieť posttraumatickou stresovou poruchou, ak boli okolnosti, ktoré prežívalo, veľmi ohrozujúce,“ tvrdí psychologička. V takomto prípade bude po návrate dieťa potrebovať dlhodobejšiu pomoc odborníkov.
