TUŽINA. Napriek tomu, že penzista Karol Déri rád býva a žije v Prievidzi, predsa občas potrebuje opustiť ruch mesta. Vtedy odíde na niekoľko dní do svojej drevenej chalúpky v Tužine, v ktorej má pokoj na prácu a môže si v nej zaspomínať aj na svoje detstvo. V podobnej totiž vyrastal.
Drevenicu postupne obnovuje a mení na malé múzeum histórie, pretože v nej zhromažďuje predmety, ktoré ľudia kedysi používali.
Malé dvere
Na hornej Nitre už nie je veľa drevených domčekov. Niektoré ustúpili modernejšej výstavbe, iné sú využívané len ako drevené šopy alebo dokonca aj ako garáž.
Taký osud postihol aj jeden z mála drevených domčekov v Tužine. Keď ho Karol Déri kúpil, namiesto malých okienok boli v jeho prednej časti garážové dvere. Penzista, ktorý je nielen šikovný elektroinštalatér, ale aj murár, zámočník či strojár, postupne vrátil chalúpke pôvodnú podobu.
Karol Déri ukazuje jednoduchú kolísku, ktorú matky využívali, keď pracovali na poli.
„V minulosti ľudia pred Veľkou nocou natierali vonkajšiu fasádu vápnom, aby bola čistá a biela. Nakoniec sa na nej vytvorila asi pol centimetrová vrstva. Obúchal som ju, aby bolo vidieť drevo, z ktorého je chalúpka postavená,“ vysvetlil dôchodca.
Do drevenice sa vstupuje malými dverami, v ktorých takmer každý musí zohnúť hlavu. Takýmto spôsobom sa prichádzajúci kedysi poklonil svätým obrazom, ktoré boli zavesené v rohu kuchyne oproti dverám. To, že boli menšie, malo aj praktický význam, aby v zime von neunikalo veľa tepla.
Viac fotografií nájdete tu.
Kuchyni v drevenici dominuje stará murovaná pec, v ktorej si Karol Déri dodnes kúri a na sporáku aj niečo uvarí. Nechýbajú staré riady, budíky, ale aj rádio.
„Kuchyne v takýchto dreveniciach boli kedysi čierne, mohli za to sadze, ktoré sa v nich rokmi udržiavali. Kuchyňa teda bola tmavá, večer v nej svietila len petrolejová lampa a robili sme pri nej všetko, aj písali domáce úlohy. Dnes sa čudujem, ako sme to mohli zvládnuť,“ zasmial sa Déri.
Zbierka lámp
Izba v drevenici sa pod rukami dôchodcu zmenila na malú galériu minulosti. Začal v nej zhromažďovať predmety, ktoré iní ľudia chceli vyhodiť.
Hovorí, že „väčšina z vecí pochádza z Tužiny, využívali ich tunajší obyvatelia. Ale veľký lodný kufor som si priniesol z Prievidze. Našiel som ho vyhodený v kontajneri a bolo mi ľúto nechať ho tam. Dnes si totiž už len málokto vie predstaviť, ako taký kufor, ktorý skôr pripomínal truhlicu, vyzeral.“
Okrem veľkého dreveného kufra má aj menší vojenský, ukazuje aj krpce, ktoré nosil na nohách jeho svokor, alebo unikátnu kolísku.
Kuchyni dominuje murovaná pec.
„Bola to špeciálna plachta, ktorá sa priviazala na tri koly. Dieťa v nej spokojne spalo, jemne sa možno kolísalo a chránené bolo aj pred hmyzom,“ vysvetlil dôchodca a na chvíľu si sadol na stolicu, na ktorej sa v minulosti robili šindle na strechu. Chlapi ich vyrábali hlavne v zime po večeroch a potom ich predávali.
Izba je plná rôznych predmetov, ktoré by sme už dnes len ťažko hľadali v domácnostiach. Karol Déri je hrdý aj na tridsať petrolejových lámp. Každá je iná, aj keď neraz len v drobných detailoch. Priznáva, že mnohé získal od známych, niektoré si však aj kúpil. Nepochádzajú len zo Slovenska, ale tiež Nemecka, Poľska alebo Ruska.
Poklad priamo v dedine
„Moje deti a vnúčatá príliš veľký záujem o chalúpku a veci v nej ukryté nemajú. Bol by som však veľmi rád, aby tu všetko ostalo, aby sa drevenica zmenila na múzeum,“ povzdychol si Déri.
Už dnes v nej prijíma návštevy a vysvetľuje, ako pred rokmi ľudia v takýchto dreveniciach žili, ktoré predmety na čo slúžili.
„Boli sa u mňa pozrieť deti zo základnej školy. Učiteľky priznali, že chodia po Slovensku do rôznych skanzenov a ani netušili, aká zaujímavá drevenica je aj priamo v Tužine,“ spomenul Déri, ktorí už privítal v chalúpke aj návštevy z Francúzska, Nemecka a Rakúska.
Dôchodca má neustále plány, ako cez drevený domček a veci v ňom zhromaždené ešte viac ľuďom priblížiť minulosť.
„Kým budem vládať, budem na tom pracovať. Chcem, aby po mne niečo ostalo,“ dodal Déri.
