OPATOVCE NAD NITROU. Mal to byť krátky, no príjemný výlet na skvelý futbal v Barcelone. Pobyt v Španielsku sa ale pre štvoricu Slovákov a hlavne pre Miloša Polcera z Opatoviec nad Nitrou, zmenil na nočnú moru.
Sled udalostí a viac či menej absurdných situácií však po niekoľkých dňoch prináša na Milošovu tvár úsmev. „Hlavne, že som sa vrátil domov živý a zdravý," vyhlásil spokojne.
Krádež v metre
Vráťme sa však na začiatok. Ešte vlani v novembri Milošov syn Erik sľúbil, že ho v máji zoberie na barcelonské derby vo futbale medzi FC a Espaňolom.
„Syn má klubovú kartu FC Barcelona, vďaka nej môže ísť na zápasy a ešte niekoho so sebou zobrať. Rezervovali sme si letenky do Barcelony a potom syn cez internet objednal lístky na futbal. Žiaľ, nezískal ich. Napriek tomu sme sa rozhodli do Španielska cestovať. Mysleli sme si, že dostať lístky priamo na mieste nebude problém," rozhovoril sa Miloš.
Na štadióne FC Barcelona mal Erik dočinenia aj s bezpečnostnou službou.
Let na Pyrenejský polostrov bol príjemný, dokonca aj cesta po samotnej Barcelone. Problémy nastali až v metre.
„Mal som dve tašky, jednu z nich na pleci. Bolo už neskoro večer. Dával som si na veci pozor. Odrazu do mňa niekto narazil. Nebolo to silné a bol to len moment. Až na hoteli som zistil, že mám otvorený ruksak a všetky dôležité doklady od vodičského preukazu, cez zdravotný až po bankomatové karty boli preč," zaspomínal si na nepríjemný šok Miloš.
Okamžite zavolali políciu. Keďže boli cudzinci, venovať sa im mohli až na druhý deň popoludní. Slovenská ambasáda skôr konať nemohla, pretože potrebovala doklad o krádeži od polície a aj informácie o Milošovi zo Slovenska.
Slováci sa na druhý deň vybrali k štadiónu zohnať lístky. Klubová karta im však aj tentoraz bola zbytočná, lístky nezískali. Zdalo sa, že cestovali nadarmo. Zavolali však kamarátovi na Slovensko, ktorý kedysi žil v Španielsku. Dohodol im stretnutie s neznámym človekom, ktorý im mal zaobstarať lístky.
Zháňanie lístkov
Ešte predtým, ako sa vydali na dohodnutú schôdzku pred zápasom, navštívili políciu. Cudzincov, ktorí mali podobné problémy ako Slováci, tam bolo neúrekom.
„Počas majstrovstiev sveta v hokeji došlo na Slovensku k viacerým krádežiam. Hovorilo sa, že sme si urobili hanbu. Presvedčil som sa však, že okradnúť vás môžu kdekoľvek, nielen na Slovensku," poznamenal Miloš.
Na polícii všetko vybavili a vybrali sa dve hodiny pred zápasom k štadiónu, na dohodnuté stretnutie. Neznámeho chlapíka našli, museli však čakať na jeho kamaráta. Dvojica Španielov Slovákov presvedčila, že majú dosť času na zháňanie lístkov a pozvala ich na pivo.
Miloš si všimol, že ich noví spoločníci nefajčia len klasické cigarety. „Oblial ma studený pot. Preboha, veď príde polícia a všetkých nás za to zatvoria," zhrozil sa Miloš.
Čas zápasu sa blížil a muži sa vybrali k štadiónu zháňať lístky. Dostať sa k nim mohli vďaka ľuďom, ktorí mali klubové karty a mohli so sebou na futbal niekoho zobrať. Samozrejme, pokiaľ si to zaplatili.
Miloš dal asi osemdesiatročnému deduškovi 85 eur a vošiel s ním na štadión. Slováci sa teda ocitli na rôznych miestach. Miloš sedel za jednou z brán. Čosi z futbalu videl, nie však všetko. Vyrušovali ho aj hluční fanúšikovia FC Barcelona, ktorí sedeli pod ním.
„Atmosféra, tisíce ľudí a nádherný štadión však stáli za to," zdôraznil Miloš.
Strach o syna
Ešte pred začiatkom futbalu ho zamrazilo. Všimol si, že policajti odvádzajú jedného zo Španielov, s ktorým sedeli v reštaurácii. Po čase sa však na štadióne opäť objavil.
Ešte väčší strach sa ho zmocnil, keď v rukách bezpečnostnej služby uvidel svojho syna.
„Aj on sa vrátil späť. Vysvetlil mi, že jeden zo Španielov ho volal, aby prekročil zábranu a vtedy ho zobrala bezpečnostná služba. Našťastie všetko dobre dopadlo," s úsmevom dodal Miloš.
Slováci mali domov cestovať zavčasu ráno na druhý deň po zápase. Miloš tŕpol, či včas získa od ambasády doklady, vďaka ktorým bude môcť nasadnúť do lietadla a odletieť na Slovensko.
Podarilo sa
Počas trojdňovej cesty si Miloš užil veľa ťažkých chvíľ. Dnes sa nad nimi smeje. S vážnou tvárou však varuje všetkých, aby pri cestách v zahraničí boli opatrní a pripravení aj na prípadné nepríjemnosti.
Miloš nevie, či by si podobný výlet ešte niekedy zopakoval. „Možno aj áno, pokiaľ by to bolo bez problémov," uzavrel.
